Dzenis_Ex (48/185/75)

Povedali, že kanceláriu kolegu P. treba vymaľovať, a tak bude zatiaľ sedieť so mnou. Hneď prišiel a pustil sa do práce, natoľko sústredený, že spomedzi pier vysúval konček jazyka a niečo si šepkal.
V mojej kancelárii visí na stene bledomodrý obraz.
Po hodine kolegova tvár zmenila farbu.
Bledomodrý sa skláňal nad klávesnicou, bledomodrý po chvíli vzal pár dokumentov, aby ich odniesol do podateľne, no zarazil sa a zmätene hľadel na stenu oproti: visel tam zelenkastý obraz a o kúsok ďalej, naľavo pri okne, aj jeden ostrožltý.
Večer sme sedeli na poli za mestom vo vysokej tráve.
Stmievalo sa, vietor slabol.
Keď som kolegovi siahol jednou rukou medzi stehná a druhou pod košeľu, zvláčnel, znežnel a v tých dôverných chvíľach sa mi zveril, že pri zmenách farby kože máva závrat a je mu zle od žalúdka. Potom zvláštne mykol hlavou, trs vlasov mu skĺzol na čelo, a pokračoval, že si nikdy nedovolil kritizovať nadriadených, uvedomuje si dôležitosť a zmysel štátnej služby, dôsledne si plní všetky povinnosti, nič mu netreba opakovať dvakrát, ale keď si dnes všimol tie rôznofarebné obrazy, nahnevalo ho to: prečo zamestnanci štátnej správy dostávajú také protirečivé pokyny?