Kedysi ma hlúpi ľudia rozčuľovali, dnes sa nad nimi už len pousmejem... (c:
Sú slová, ktoré nikdy nevyslovíme. Sú lásky, ktoré nikdy nezískame. Sú priatelia, na ktorých nikdy nezabudneme a sú chvíle, na ktoré vždy spomíname...
Život je pomalé strácanie všetkého, čo milujeme...
Keď je pravda škaredá, ľudia sa ju snažia ukryť, pretože vedia, že odhalená by narobila veľa škody. A tak ju skrývajú medzi masívne steny, alebo ju držia za zatvorenými dverami, alebo ju zahalia šikovnými pretvárkami. No pravda, jedno aká škaredá, vždy vypláva na povrch. A niekoho, na kom nám záleží, zraní. No niekto iný sa na tej bolesti bude zabávať a to je tá najškaredšia pravda zo všetkých...
Všetci hľadáme lásku, no niektorí z nás, potom čo ju nájdu, si želajú, aby ju neboli našli vôbec...
Áno, všetci niekoho hľadáme a ak nikoho nenájdeme, ostáva nám modliť sa, že niekto nájde nás...
Každý na tomto svete potrebuje mať niekoho, na koho sa môže spoľahnúť. Mať oddaných priateľov alebo milujúcu rodinu. No občas sa v živote stane, že človek, o ktorom sme boli presvedčený, že tu bude navždy, odíde. A keď sa to stane, je udivujúce, ako ďaleko sme schopní zájsť, aby sme ho získali späť...
Prečo sa snažíme označovať ľudí jednoducho na dobrých a zlých? Pretože nikto si nechce pripustiť, že súcit a krutosť dokážu spolu existovať v jednom srdci. A že každý je schopný všetkého...
Všetci sme raz spravili niečo, za čo sa hanbíme. Niektorí z nás sa zamilovali do nesprávneho muža. Iní sa vzdali toho správneho. Veru, všetci robíme chyby, ktoré sa netýkajú len nás, ale aj tých, ktorých máme radi. Ak sa však pokúsime poučiť sa z týchto chýb, naša snaha nebude márna...
S pokušením sa stretáva každý. Či mu podľahneme, záleží na našej schopnosti rozoznať jeho maskovanie. Niekedy príde v podobe starého plameňa, prebúdzajúceho sa znovu k životu. Alebo nového kamaráta, ktorý môže byť niečím viac. A tak podliehame pokušeniu, po celý ten čas vediac, že nasledujúce ráno budeme musieť znášať následky...
Voľba oddeliť od nás niekoho, koho milujeme je bolestivá. Horšie je už len to, keď za nás to rozhodnutie spraví niekto, komu sme verili...
Vášeň. Je to emócia tak mocná, že si na ňu pamätáme dlho po tom, čo zmizla. Pokušenie tak lákavé, že nás môže dostať do náruče neočakávaného milenca. Sila tak zdrvujúca, že dokáže zbúrať múry, ktoré sme postavili, aby sme si ochránili srdce. Pocit tak intenzívny, že sa môže vrátiť aj napriek tomu, že sa ho tak veľmi snažíme potlačiť. Veru, zo všetkých emócií je vášeň tá, ktorá nám dáva dôvod žiť a zároveň nás ospravedlňuje zo všetkých možných zločinov...
Rodina. Nič nie je dôležitejšie ako ona. Sú to totiž tí, ktorí sa objavia, keď máme problémy. Tí, ktorí nám pomáhajú uspieť. Tí, ktorí nám pomáhajú udržať tajomstvá. Ale čo tí, ktorí nemajú rodinu, na ktorú by sa mohli spoľahnúť? Čo sa stane týmto úbohým dušiam, ktoré nemajú svojich blížnych, ktorí by im pomohli, keď to najviac potrebujú? No, väčšina z nich sa naučí kráčať životom sama. Avšak tých zopár najnešťastnejších sa jednoducho snažiť prestane...
Každý to robíme. Snažíme sa nedostať príliš blízko k ľudom, ktorí žijú vedľa nás. Je jednoduchšie pozdraviť ich kývnutím hlavy, ako sa spýtať, čo sa stalo. Je bezpečnejšie nezastaviť sa a obísť ich, ako sa zapliesť do ich problémov. Pravda, niekedy spoznáme ľudí, s ktorými zdieľame spoločný plot a skončíme ako celoživotní priatelia. No väčšinou si držíme odstup, pretože sme radšej, ak naši susedia o nás nevedia nič, ako by mali vedieť priveľa...
Na tomto svete je veľa vecí, ktorých sa bojíme. No náš strach nemá nič spoločné so strašnými maskami, plastovými pavúkmi alebo strašidlami v životnej veľkosti. Sú to myšlienky v našej hlave, ktoré nás strašia zo všetkého najviac. Čo ak raz oľutuje svoje rozhodnutie? Čo ak naozaj nie je šťastný? Čo ak šanca na lásku navždy odišla? A ako bojujeme proti týmto hrozivým myšlienkam? Začíname tým, že si pripomenieme: "Čo nás nezabije, to nás posilní."
nemůžete se nutit aby ste cítili neco co necítíte, ale můžete se přinutit dělat dobro navzdory svým pocitům...
Kedysi ma hlúpi ľudia rozčuľovali, dnes sa nad nimi už len pousmejem...
Dôležité je stále ísť dopredu, zbaviť sa strachu a žiaľu, ktoré nás spomaľujú...