Cryxus (36/187/94)

FB: Radovan Slezák

Plusko nedávam, že si krásny ako obrázok ale za to že si originálny..

Nemám strach sa pozrieť do predu, či urobiť prvý krot k zmene...avšak nie som hlupák aby som sa hnal za niečím do neznáma.

Je veľa vecí čo mi vadia, veľa vecí čo nemám rád..a o to s vatšou radosťou dávam najavo svoje pohoršenie. Kto čaká že budem hovoriť to čo chce počuť je na omyle. Milujte ma alebo nenávidte..stredná cesta neexistuje...



Chcem si ísť svojou cestou nech ma zavedie kamkoľvek. Byť tú pre svojich priateľov a pre ľudí čo si to zaslúžia.

moje myšlienky keď je moja myseľ rýchlejšia ako realita okolo mňa...a chápem ich asi iba ja :D

,, nejedz to čo ti s úsmevom ponúkajú ostatný, zabudneš ako chutí pravda,,

puzzle života....posledný kúsok skladačky naschvál schovávaš...

nepozeraj dopredu, nie si slepec aby si videl budúcnosť

nie je umenie zomrieť...umenie je znova sa narodiť...

široko v diaľke nič len osamelý strom.na pohľad silný a mohutný..vzbudzujúci pocit istoty...na kôry mnoho zárezov od sekier či detských hrátok avšak stále zostáva pevne stáť. Jediné čomu sa nevie ubrániť je množstvo parazitov ktorý nie zvonku ale z vnútra rozožierajú jeho mohutnú stavbu. kúsok po kúsku v podobe faloše, intríg, sklamaní a podvodov napádajú jeho pozitívnu náladu, ničia jeho radosť, chuť ďalej rásť...trhajú dôvod prečo žiť na kúsky...

spomienky tak živé, čo roztrhali mi srdce, sa čoraz viacej snažia zbúrať múry v mojej hlave..to jediné čo ma chráni pred zblázením...ani čas nie je dokonalý..

hrobové ticho preťal mrazivý výkrik. Štyry steny, samota...volanie o pomoc sa mi vracia ako bolestná ozvena. Snažím sa o pohyb, o obyčajný nádych no vykúpenie neprichádza...už to začalo...

ticho, to všadeprítomné ticho bodá ako hmyz, už som si na tú bolesť zvykol. No prišiel nový nepriateľ. Prázdnota. Snažím sa brániť no bezvýsledne. Má ma v moci a užíva si to...už to začalo..

Zavreli sa už aj posledné dvere, to odišla nádej. Cvaknutie zámky bolo akýmsi posledným pomazaním. Krutý výsmech ako důkaz mojej bezvýznamnosti...Telo sa naplo v smrteľnom kŕčí...už to začalo...

Trpká príchuť pravdy mi steká po tele...alebo je to krv ? horúca, tmavá...tak vzácna ? S posledným výdychom prichádza sloboda. Na mojej tvári vidieť úsmev. Prečo ? už to začalo..začal koniec tvojho utrpenia......Vitaj doma, vitaj v pekle..teraz som už v bezpečí...

uprene hľadím do hrozivej tmy. kde som ? prečo ja ? myšlienky a nezodpovedané otázky mi trhajú moju myseľ. Tvár sa mi zmrštila v bolestivom krčí. Modlím sa za kúsok citu čo by zastavil to krvácanie. Opustilo ma šťastie no marne hľadám dovod jeho zrady. riskoval som všetko a mojou odmenou bola len koruna z trňov. teraz tu stojím, opustený, obklopený temnotou prosiac o posledný úder z milosti. Ranu čo chytí ma za ruku a odvedie na koniec smutnej cesty. Postaví na okraj smrtiacej priepasti a jemne do mňa strčí. A keď už budem padať tak mi bude tíško spievať moju ódu. Slová, ktoré mi ako symbol potupy budú pripomínať, že nezaslúžil som si žiť. A keď už nebudem mať nárok na ďalší nádych, tak vtedy si ma vychutnajte v plnej kráse. Ležiaceho na zemi v kaluži krvi, telo nehybné a bez ducha. Lebo len vtedy vás urobím šťastným.

Si osoba, si človek, si symbol mojej istoty. Si niekto, si niečo si všetko. Dala si mi nádej veriť v pekné veci, vyhnala si samotu z mojej duše. Otvorila dvere s názvom priateľ. Pustila si ma dnu a otvorila náruč. Tak hrejivú, že nechce sa mi odísť. Cítim sa tam bezpečne, tak spokojne. Dala si mi dar, dar zvaný viera. Viera v to že, ty podáš mi ruku keď budem padať. Ty potlačíš ma keď už nebudem vládať. Ty pohladíš ma keď budem cítiť strach, ty usmeješ sa keď smútok zahalí mi moju tvár. Po všetkých trápeniach, po všetkých bolestiach, prebdených nocí a bezvýznamných sĺz prišla si ma zachrániť. Vrátila si mi šťastie čo bolo mi ukradnuté.

A teraz odchádzaš. úzkosť je už na mňa pripravená, samota sa na mňa teší. Bolí to a bolieť bude. Ale mňa tá bolesť teší lebo pre teba sa trpieť oplatí. Za každú chvíľu, každý moment, každé slovo či pohľad čo patril mne ti padám k nohám. Navždy tam budem, pri tebe..blízko.

Hreje ma ten pocit, že si tu ...a keď všetci ukázali mi chrbát ty nastavila si svoju tvár, pomohla mi keď už prišiel som na koniec cesty.

Som hrdý že nazvať sestrou ťa môžem, som hrdý..za tvoju krásu, za tvoje srdce, za pieseň čo znie mi v hlave keď myslí na teba.

Nelúčim sa s tebou, lebo v mojom srdci miesto máš, neplačem lebo šťastnú ťa vidím lebo stretla si svoj osud, nie som smutný lebo i cez vzdialenosť viem...že ťa mám...

ďakujem ti...na nič viac sa nezmôžem..ale ty vieš...čo všetko za tým slovom stojí.

For Ivana Rovná
môj sprievodca životom