Expertmi na výrobu fake vecí sú Číňania. Poznáte značky PARADI, FOUM, PMUA, PenesamiG, Sdidsa, Cnovesre? Ak nie, určite budete poznať ich slávnejších veľmi vzdialených „príbuzných“ – PRADA, PUMA, Panasonic, adidas alebo Converse... Číňania sú v tomto smere neuveriteľní. Jednoducho sa im niečo páči, okopírujú to, zmenia písmeno a hor sa do predaja. A to je ešte ten lepší prípad. Horšie je, keď skopírujú originál a aj s presným názvom, keď si nedajú robotu, aby priznali, že je to fake a tak nie je ničím mimoriadnym stretnúť na slovenských uliciach v jeden deň aj tridsať mladých dievčat, ktoré majú na pleciach kabelku Louis Vuitton. Keď si uvedomíme, že originál kabelky tejto prestížnej a luxusnej značky sa pohybuje rádovo od 500 eur, sú len dve možnosti – buď sa dievčatám finančne mimoriadne darí (resp. majú solventného partnera/rodiča), alebo si radšej kúpili na trhu repliku za 30 eur. A sú „IN“.
aj takto môžu skopírovať populárnu športovú značku
Keď sme práve pri značke Louis Vuitton, tak sa hovorí, že raz prišla na prezentačný večierok tejto značky novinárka s replikou kabelky. Keď to prítomní zistili, jednoducho ju požiadali, aby odišla. Kupovanie fake vecí je v kurze. Podľa odborníkov sú najväčšími dodávateľmi falšovaného tovaru Thajsko, Ukrajina, USA, Čína, Poľsko, Turecko a Hongkong. Rozvojom internetu sa táto forma podnikania rozšírila ešte viac. Vznikli stránky, ktoré priznávajú, že predávajú fake, ale chvália sa, že ide o dokonalú napodobneninu, ktorú laik od originálu nerozozná a aj profesionál by mal problémy. Na druhej strane sa mnohí "podnikavci" snažia ponúkať fake ako originál, čo už hraničí s porušovaním zákona.
Niektoré stránky ponúkajúce repliky známych značiek v top kvalite dokonca tvrdia, že ich nosia aj mnohé celebrity. Tomu sa dá veriť. Aj niekoľko bizarných postavičiek slovenskej smotánky bolo odhalených, že dali prednosť fakeu pred originálom. Chceli pôsobiť snobsky, dostať sa tým do „vyššej ligy“, „lepšej spoločnosti“, ale nakoniec vyšli lacno a úboho. Jednoducho sa strápnili.
Odsúdiť všetkých ľudí, ktorí nosia repliky, by však nebolo správne. Treba si uvedomiť, že ľudská túžba páčiť sa, nosiť pekné oblečenie, používať kvalitné (často práve značkové) veci, je normálna a keď si nemôžeme dovoliť kúpiť originál, siahneme po napodobenine. Otázka však je, dokedy je to v poriadku. Pohľad na mladého človeka oblečeného od hlavy po päty v napodobneninách rôznych slávnych módnych značiek môže pôsobiť vulgárne a mimoriadne nevkusne.