viem že len menej šikovní ľudia sa učia na vlastných chybách a aj tak si chcem tie svoje omyly vychutnať, oddať sa im ... a po kolenách sa prebrodiť bahnom, ktoré prúd vyplavil z rieky môjho života, odkiaľsi z nedohľadna, z ľadovcov ktoré sa topia už milión rokov a priniesol ich predomňa, pred moje nohy, aby ma naučil čo sa učiť nechcem aby ma naučil že prúd rieky nezmením a ja znovu vkročím do vyliatej rieky po ceste ktorou prejdem v bičujúcej búrke na vetrom zmietanom pobreží, v daždi a ja sa
ponorím a vyplávam nad hladinu a od vyčerpania zabudnem na všetko to racionálne, čo už dávno viem aj všetko to, čo by som už dávno vedieť mal a opäť sa narodím a budem dívať na svet s vášňou prekvapenými očami, so záujmom a dychberúcim úžasom s presvedčením že svet mi leží pri nohách....