Život ti nedáva ľudí, ktorých chceš. Dáva ti ľudí, ktorých potrebuješ: aby ti pomohli, aby ťa ranili, aby ťa milovali, aby ťa opustili, a aby vytvorili z teba osobu, ktorou ti bolo súdene byť...
Boli zlomení a sami. Minulosť zabila prítomnosť a tá pochovala budúcnosť. Tam za
bolesťou srdca, kde nie je nič, len suché rieky zo slz a tma zavretých očí zajtrajška. Teraz si uvedomili, čo je to samota, desivá samota vyvierajúca z ich vnútra. Akoby srdce prestalo biť a život sa na chvíľu zastavil. Niekto im zobral ten krásny pocit, čo človek získa, keď vie, že ho čaká zajtrajšok.