Som veľmi rád, že už aj iBoys.cz umožňuje viesť si svoj blog. Nikdy som si svoj blog neviedol, no rozhodol som sa to zmeniť. Takže výsledkom je zápis č.1 a som samozrejme zvedavý ako dlho mi to vydrží.
Plný nových očakávaní som sa vo februári 2008 vracal do Košíc po 9 rokov života v Prahe. Myslel som, že v menšom meste budem prežívať menej stresov a vzťahy medzi gay komunitou budú úprimnejšie a hlbšie. Bohužiaľ veľmi som sa mýlil. Toľko sklamania a zranení, ktoré som prežil za desať mesiacov života v Košiciach, som nezažil ani za 9 rokov v Prahe. Pre ilustráciu uvádzam pár modelových situácii. Za všetkými sa skrývajú konkrétni ľudia a dokonca i konkrétne nicky na iboys.cz.
Minulý týždeň som cestoval autobusom a tam zrazu, pár sedadiel za mnou, sedel on – volič Smeru. Rozohňoval sa a svojej spolucestujúcej na vedľajšom sedadle rozprával o všetkom, čo ho na súčasnej spoločnosti trápi. Nedal sa nepočuť. Preto som si vybral pero a zapísal si niečo z tej jeho mytológie.
Košice sú jasným dôkazom toho, že v uzavretej a do seba zahľadenej gay komunite si niektorí ľudia, a to hlavne tí neúspešní, ktorí nikdy v živote nič nedokázali, dvíhajú sebavedomie tým, že dookola musia ohovárať tých úspešnejších. Sú tak nezaujímaví, že jediným spôsobom, ako zaujať, je nakydať na druhých.
Ked sa vam niekedy bude zdat, ze nic, ale uplne nic vo vasom zivote nefunguje, zresetujte sa. Zmente prostredie, pracu, kamaratov a zacnite odznova. Funguje to.