Niekedy po 23. novembri tuším to bolo 25 či 26 mi volal kamoš Peťo že či nie som na chate že za mnou zabehne. Samozrejme že som tu bol ako skoro vždy. Peťo je kamoš s ktorých som predtým chodieval z času na čas na chatu si užiť. No tento krát si chcel len pokecať. Ako sme sa tak rozprávali spomenul mi že bol asi pred dvoma dňami za jedným chalanom, že mu bol „narodeninovým“ darčekom. Nechápal som. Peťo mi potom vysvetlil že jeden chalan písal na pokec že má dnes narodeniny kto mu príde ako darček a keď že Peťko rád zachraňuje smutných chalanov, šiel. Asi dve hodiny mi vravel ako bolo aký bol zlatý, milí, pekný a neviem aké ešte prívlastky použil. Na koniec mi ukázal jeho nick cez internet na mobile sme šli na pokec a ukázal mi nick ...app... . A Peťko mal pravdu ten chalan vyzeral byť veľmi zlatučký.
Hneď na druhý deň ako som prišiel domou som sadol za PC utekal na pokec a písal som tomu chalanovi o ktorom som sa toho toľko napočúval. Na moje prekvapenie hneď mi odpísal písavali sme si každý deň. Nebolo to také ako pri niektorých že hneď po pár dňoch sme sa od seba nevedeli odtrhnúť to vôbec nie. Samozrejme chcel moju fotku lebo v mojom profile nemám žiadne tak som mu dal svoj nick na IČku. Veľmi som sa mu páčil. Hneď od začiatku si robil zo mňa srandu šibal jeden. Písavali sme si každý deň asi po mesiaci sa chcel so mnou stretnúť a ja s nim tiež. Veľmi som po tomto stretnutí túžil. Tento chalan mi prišiel veľmi dobrý s dobrým a veľkým srdiečkom čo sa neskôr aj potvrdilo. No bolo tu pár okolností ktoré nám v tom stále bránili. Chalan pracoval v Prešove a ja som žil v Michalovciach. Bo to pracant. Keď sme sa poznali lepšie tak sme si vymenili aj telefónne čísla že keď bude v Mi nech sa ozve alebo ja v Prešove. Niekedy medzi Vianocami a Silvestrom mi zavolal že zajtra má ísť do Michaloviec služobne že či budem mať na neho čas a že či sa s ním chcem stretnúť. Ostal som zaskočený v telefóne mal veľmi smiešny hlas, aspoň v tedy mi to tak prišlo. Áno chcel som sa stretnúť, už dlhšie sme o tom písali tak prečo nie. Dohodli sme sa že keď bude v pondelok v Mi tak mi zavolá nejako okolo štvrtej by už mal byť voľný. Prišiel pondelok a ja som bol celý nedočkavý že čo sa stane, kedy zavolá. No ako prišla štvrtá hodina chlapec nič prišla tak aj piata. Už som to nevydržal a zavolal som mu ja. Chalan mi vysvetlil že ráno ho poslal šéf domou lebo bol chorý a že mu je ľúto že sa veľmi tešil a že snáď nám to vide nabudúce. Zaprial som mu skoré uzdravenie a smutný som zložil. Tak veľmi som sa tesil, čo už človek mieni pán Boh mení. Ihneď som utekal na pokec aby som si s ním písal. Nechodieval som tam často, len kvôli nemu. A tak sme si znovu písavali. V jeden večer som si sedel doma za PC bolo asi pol desiatej skypoval som s kamošom. v tom vidím zvoní mi telefón a na moje potešenia aj prekvapenie mi volal ten chalanisko. Juj hneď som mu volal späť (on len prezváňal). Povedal mi že je v Michalovciach s bratom a že má 15-20 minút času či sa s nim stretnem. Jasne že áno tak som sa tešil, povedal som mu kde bývam a stretli sme sa na parkovisku za kostolíkom v autíčku. Nad autom svietila pouličná lampa a v aute bolo šero tak som mu videl do tváre len trosku ale bol zlatučký. Nebol krásavec z plagátov ale mal v sebe niečo nezvyčajné, nejaké fluidum, nejaké vnútorne vyžarovanie a nebol to černobyľ. Kecali sme asi 10 minút a ja som sa prisúval k nemu stále bližšie a bližšie. Chcel som mu dať pusu no bál som sa že on nechce. Osmelil som sa a dal som mu pusu. Skončili sme na zadnom sedadle jeho auta až kým mu zvonil budík že už musí isť. Keď odchádzal ešte mi zatrúbil na rozlúčku. Nevedel som na neho zabudnúť. Keď som došiel domou musel som mu prezvoniť. V noci sa mi o ňom aj snívalo. Ach jaj očaril ma. Po dlhšom písaní a rozoberaní toho čo a ako bolo a o tej puse ktorá všetko spustila sme došli k záveru že bolo dobre a obidvaja sme boli radi že sme si dali tú štartovaciu pusu. Tú ktorá odštartovala príbeh o ktorom sme dovtedy ani len netušili.
Onedlho na to sa začali jarné prázdniny. Dohodli sme sa že v pondelok mám ísť s ocom do Humenného (kde on býva) tak že sa stretneme. Joj tešil som sa ako malý chlapec. Boli sme spolu asi 4 hodiny. A bolo nám fajne. Veľa sme sa nasmiali a sedeli sme si aj ľudsky aj záujmami. Chalanisko bol chorý v ten deň tak na neodprevadil, za čo sa mi aj ospravedlnil ale utekal domou aby tam bol skôr ako jeho ocko. Po príchode do Michaloviec na chatu som mu poslal smsku že mu ďakujem za dnešné stretnutie že mi s ním bolo veľmi dobre. Nejako o hodinku mi prišla smska že aj jemu bolo úžasne so mnou a že ma asi znovu teplotu a keby že som pri ňom tam mu je výborne. Jaj toľko pre mňa táto smska znamenala. Na druhý deň ráno som mal druhú jazdu na vodičáku. Hneď akom som ju skončil tak som mu napísal smsku on mi len prezvonil že ju dostal. Večer keď som šiel spať som mu zavolal. Kecali sme spolu neviem hodinku dve? Netuším. Potom mi prišla smska – dobrú noc drobček a posielam ti toľko pusiniek koľko je v coca-cola bubliniek. Viem otrepaná fráza ale aj tak ma to dostalo. Celý týždeň som mu volával stále večer, mal som zadarmo, a rozprávali sme hodiny. V piatok sme sa dohodli že na druhý deň za nim zabehnem do Humenného a tak sa aj stalo. Počkal ma na buske a šli sme na kávu, na pizzu a prechádzali sme sa po Humennom. Mal ma večer odviezť domou na aute no nevedel či od oca dostane. Keď že mi už šiel posledný spoj a auto nič tak som šil ním. V pol ceste mi volal že dostal auto a že ide za mnou. Do Michaloviec sme došli naraz no ja o 5 min skôr. Odviezli sme sa k nášmu kostolu a tam sme znovu skončili na zadnom sedadle a nakoniec keď odchádzal som mu povedal že ho ľúbim on mi povedal to isté a od vtedy sme spolu ako že chodili. Bol to krásny čas chodil som soboty do Humenného sem tam on skočil do Michaloviec. Boli sme spolu na chate a užívali sme si jeden druhého. Asi po mesiaci sme si prestali rozumieť ja som ho veľmi sklamal a rozišli sme sa. Veľmi ma to bolelo a trápilo asi o polnoci som sa prihlásil na net a on tam prišiel v tedy tiež tak sme si o tom písali a ostali sme dobrými kamarátmi. Po troch dňoch mi napísal – ako sa máš? Asi blba otázka čo?.. no to teda aj bola ale moja odpoveď bola moja báseň ktorú som mu dal prečítať. Po jej prečítaní sme si písali, pochopili sme že nevieme jeden bez druhého tak že sa pomaly dáme do kopy. Trvalo to asi mesiac. Stálo ma to veľa síl. Chodieval som za ním, telefonovali sme sem tam spolu no plietol sa do toho jeden človek a mne to vôbec neuľahčoval. Keď som sa nudil spravil som o nás takú prezentačku. Povedal som mu o nej a potom poslal. Keď si ju pozrel poprosil ma aby som mu zavolal. Keď mi zdvihol telefón chlapec plakal. Bol dojatý a povedal že ma miluje a že to bolo krásne. Tak sa začalo druhé obdobie toho krásneho. A znovu po mesiaci veľkej lásky sme sa začali hádať začala sa do toho pliesť tretia osoba ktorá donášala na chalan mne a na mňa chalanovi. Za ten druhý krát sme spolu prežili toľko veľa. Rozišli sme sa lebo toho bolo veľa dlho sme žili v napätom a neochotnom vzťahu. Klamali sme si. Lepšie povedané vraveli sme polopravdy a klamstvá. Preplakal som celú noc. Bol to začiatok prázdnin a takto som si ho isto nepredstavoval. No aj na tomto rozchode sme si stále večer volávali a rozprávali o tom ak osa má ten druhý čo nové ako sa mam mamka a tak. Týždeň po rozchode mi volal o polnoci mierne opitý že mu je ľúto že to pokazil, že je to jeho vina a že mi musí povedať že ma chce objať. Dojalo ma to bol som hotový. Od toho momentu spolu telefonujeme stále ako pred tým. Chodieva za mnou alebo ja za ním. Konečne sa spolu smejeme. Boli sme spolu na chate a chystáme sa na spoločnú dovolenku. A neviem ako vám ale mne to príde čudné ale aj tak viem že bez neho by sami ťažko žilo ľúbim ho a cítim že aj on mňa. A čo je hlavné znovu mu dôverujem. Stanko ďakujem ti za všetko dobré aj zlé. Lebo všetko má svoj účel. Nikdy nezabudnem na prvú pusu prvé streto, prvú noc s tebou, keď si prvý krát spal u nás na naše chatovačky, ako mi vravievaš- môj drobček,