Láska..... Opantá dušu i telo....
Láska..... Má sa vraj prejavovať smelo.....
Slobodný cit, každý po ňom túži....
Ale čo keď to, po čom túži muž, sú muži?
Žena... Matka, milenka manželka...
No niekedy musí byť iba priateľka.
Vtedy, keď muža vôbec neláka
hrať sa pri nej na tvrdého drsniaka.
Keď túži po objatí viac ako ona,
po láske, ktorú pozná iba zo sna.
Keď sníva o objatí a slovách plných nehy,
keď prebádať chce všetky jeho nepoznané brehy.
Muž vie byť nežný ako vánok v jari,
vášnivý a zároveň detsky hravý.
Vie otvorene povedať, čo cíti,
aj keď pred svetom ostáva ten cit skrytý.
Nedeľa nemusí patriť len futbalu a pivu,
nemusí si stále dokazovať silu.
Vie prejaviť slabosť a stratenie sa v láske,
nemusí túžiť, po každej kráske.
Iba muž vie splniť tajné priania muža...
Vie, čo má rád, vie, po čom muži túžia...
Vie, kde sa dotknúť nežne a kde hravo,
kde bádať telo nežne a kde rozbehnúť sa cvalom.
Darovať úsmev, čo vždy ťa tak lákal
kvôli ktorému, si si toľko preskákal.
Aj keď kvôli láske, žiješ ako v tieni,
lebo nepodľahol si prednostiam ženy.
Tie mocné ruky, zmenia sa v steblo trávy
čo pohladí ti telo tak, že ostaneš v bezpráví,
nemôžeš sa pohnúť, dýchať, žiť,
len jednou dušou a telom s ním byť.
Oddávať sa láske, akoby patril vám svet
odísť s ním kdekoľvek, hoci aj hneď.
Aj keď život býva ako tŕnistá ruža,
je nádherné, keď muž miluje muža.