Jeefo (55/180/78)

– (SR) Bratislavský kraj » od BA po MA
Cesta vlakom - ŽIVOT Toto som tu našiel v jednom profile, ktorý tiež nepatrí autorovi tohto článku, preto som si dovolil ho požičať :) . Je naozaj pekný a stojí za zamyslenie.
Život nie je nič iného, ako CESTA VLAKOM: skladajúca sa z nastupovania a vystupovania, plná náhod, príjemných prekvapení a tiež hlbokého smútku.
Narodením nasadneme do vlaku a stretávame v ňom osoby, s ktorými by sme chceli ostať celú cestu – NAŠI RODIČIA...
Bohužiaľ, pravda je iná, ONI na niektorej stanici VYSTUPUJÚ, zbavujú nás citlivosti a nenahraditeľnej väzby k nim.
To ale neprekáža tomu, aby nastúpili INÉ osoby, ktoré sa pre nás stanú veľmi DOLEŽITÝMI... prichádzajú NAŠI SÚRODENCI, PRIATELIA a ZÁZRAČNÉ LÁSKY...
Medzi týmito osobami sa nájdu aj také, ktoré sa prišli iba zviesť. Takí, ktorí pri cestovaní vyvolávajú iba SMÚTOK, ale tiež takí, ktorí chodia po vlaku a sú pripravení POMOCŤ.
Veľa z nich po vystúpení zanecháva v nás stálu CITLIVOSŤ.
Iní vystúpia tak nepozorovateľne, že si ani neuvedomíme, že uvoľnili miesto.
Je zaujímavé, že ľudia, ktorých najviac MILUJEME, obsadili miesto vo vagónoch, ktoré sú najďalej od toho nášho. Preto budeme musieť prežiť našu cestu BEZ NICH. Samozrejme, nič nebráni tomu, aby sme sa rozhodli ísť za nimi, aj keď s ťažkosťami... ale bohužiaľ už si nebudeme môcť sadnúť vedľa nich, pretože miesto už bude obsadené INOU OSOBOU.
Nevadí, pretože táto cesta vyzerá práve takto: PLNÁ VÝZIEV, SNOV, FANTÁZIE, OČAKÁVANÍ a ROZLÚČIEK... ale nikdy nie NÁVRATOV...
A preto absolvujme našu cestu čo najlepšie ako sa len dá...! Pokúsme sa nadviazať známosť s každým cestujúcim a hľadajme v ňom tie najlepšie vlastnosti! Pamätajme, že v každom momente cesty môžu začať koktať a my im pravdepodobne budeme musieť porozumieť.
Pretože aj nám sa veľa krát bude pliesť jazyk, a nájdeme niekoho kto nám bude rozumieť..!
Veľké tajomstvá spočívajú v tom, že sa nikdy nedozvieme na akej STANICI VYSTUPUJEME, ani kde vystupujú naši spoločníci a dokonca ani ten, kto má miesto PO NAŠOM BOKU...!
Zamýšľam sa, či vo chvíli, keď vystúpim z vlaku, pocítim NOSTALGIU... verím, že áno. Lebo odlúčiť sa od niektorých priateľov, s ktorými sme cestovali, bude BOLESTNÉ. Ale držím sa nádeje, že ak prídem na HLAVNÚ STANICU, uvidím ich prichádzať...
Tebe, ktorý či ktorá si v tom mojom vlaku, prajem ŠŤASTNÚ CESTU.................!!!