Ali.baba (41/168/129)

– (SR) Trenčiansky kraj » Trenčín
TELENOVELA
Mohli by sme ucinkovat v nejakej telenovele. Volalo by sa to Amor es perros. Ja by som bola Doňa Chuanita ....a ty Jednoducha Maria...alebo Esmeralda. Boli by sme dostatocne naivne a zamilovane aby toho bolo aspon na 200 dielov trapno sladkeho pribehu. Ty by si bola akoze krasna chudobna dievka co by zila zo svojimy poboznymi starkymi a ja by som bola znudena zvrhla panicka z bohatej rodiny. Mala by som prisneho taticka co by choval barany...nie radsej kone...nie radsej kavu...to je take realnejsie.....vonala by som stale od kavy. Ty by si sa chodila naha kupat do rieky kdesi uprostred Argentiny a ja by som ta tam ocumovala. Jedneho dna by si ma tam nacapala ako ta spehujem...prisla by si ku mne a......tu by zahrala romanticka znelka ...a....... pokracovanie nabuduce. Nabuduce by sme sa akoze dali dokopy a prekonavali vsetky prekazky co by nam do cesty nastavali vseliaky vsivaci a vysinuty scenaristi. Svadbou by to asi neskoncilo ale happyend by tam bol ver mi.

Mohli by sme si zahrat v horore. Ty by si bola krvilacny uchyl a ja vrieskajuca deva. Nahanala by si ma nocnym lesom a ja by som padala do bahna a strasne pritom kricala . Cela by som bola od krvi, dychcala ako pes a triasla sa strachom. Ty by si cihala za nejakym stromom, nebolo by ta vidno len oci by ti ziarily tym tvojim divnym chlipnym ohnom. Vbehla by som ti rovno do pazurov. Srdce by mi islo vyskocit z hrude a ty by si sa len pousmiala zahadnym usmevom odhaliac pritom nabrusene tesaky. Nezomrela by som hned, nie to by nebol tvoj styl. Psycho. Zahravala by si sa so mnou ako macka s mysou, vychutnavajuc si pritom kazdu sekundu mojej agonie ...Kill me love... Mozno by toho bolo aj na druhy diel kde by som sa vratila ako nejaka matoha a strasila ta.

Mohli by sme si zahrat v rozpravke. Boli by sme dve zaby, spolu by sme kvakali na lopuchu celu vecnost a dufali ze ziaden princ nas pobozkat nepride.

Mohli by sme si zahrat v muzikali. Ty by si spievala, v dlhych cervenych satoch s vystrihom do ktoreho by ti nenapadne vliezol pramienok vlasov. Stala by si uprostred podia v nejakej nacvicenej poze, osvietena reflektormi a divaci by onemeli. A ja by som hrala tiez nemu, kedze spievat neviem.

Mohli by sme si zahrat v sitcome. Ja by som bola akoze vtipna a ty akoze tiez. Pisala by som nekonecne scenare a mali by sme mizernu sledovanost. Nakoniec by nas zrusily ze sme skor k placu ako k smiechu.

Mohli by sme chvilu aj hrat same seba. Aspon chvilu.