http://www.youtube.com/watch?v=p_E1dt6d5V0&feature=related
Vitajte v budúcnosti čiže v stredoveku.
Galeottus Martius Narniensis
(žil na dvore kráľa Mateja a spísal jeho -pozri dole)
Znamenité, múdre i žartovné výroky a činy kráľa Mateja(Korvína)
(Kráľ Matej Korvín a jeho žena)
...
Keď Beatrix prišla z Neapola k manželovi, priviedla si so sebou-ako to býva u kráľovien zvykom- viaceré komorné. Niektoré pocházali z kniežacích rodov, iné z početných rodín. Všetky komorné sa zdali škaredé-možno v porovnaní s krásou kráľovnej Beatrix také naozaj boli-, čo obzvlášť v Uhorsku priam bilo do očí. Národ Uhrov vyniká totiž krásou. V Uhorsku je zvykom, že komorné v sprievode svojej panej nikdy nesedia, pokiaľ si nesadne pani a neprikáže aj im sadnúť si. Beatrix ešte len uvažovala o tom, že sa usadí, no jej dvorné dámy nevyčkali na kráľovnin pokyn a už aj zaujali miesta. Tu akýsi muž povedal kráľovi Matejovi: "Od tých komorných je vyslovená pochabosť, že si napriek zvykom našej vlasti sadajú bez kráľovninho príkazu ako prvé."
Na to odvetil kráľ: " Načisto sa mýliš. Naopak, je to od nich vrcholne múdre. Keďže si uvedomujú, aké sú špaty a ohavy, zo všetkých síl sa snažia, aby ich ľudia nevideli. Nuž a aby nevytŕčali, ťahajú sa čo najnižšie. Veď keby stáli, boli by všetkým na očiach. No ak sedia, zazrie ich iba zopár ľudí, a aj to len domácich. Takto sú teda akoby v úkryte. Je predsa užitočné odstrániť spred očí to, čo je zlé a ohyzdné, aby to zhromaždených nevyrušovalo. Lebo to, čo je krásne, teší, ale čo je škaredé, roztrpčuje."
Uhorský Kráľ Matej Korvín (1458-1490)
O Lišcě a Čbánu
úryvok
....
Vecě :"Čbáne, ke sě modlíš,
zléhos úmysle, že tiem dlíš."
Ona nic nepomeškacvši,
čbán k ocasu přivázavši,
vzleze vzhóru na ohlubnici
i pusti čbána v studnici.
vecě""Když sě nechceš modliti,
jáz tě musím utopiti."
Čbán počě svrchu plavati,
počě liška naň volati
řkúc:"Čbáne, brzo viz o sobě,
jižť jest velmi zle o tobě.
Razuť, pokoř mi sě jedinú
a otpustímť vši tvú vinu."
Čbána lzě mluviti nebieše,
nebo z hlíny slepen bieše.
Tehdy sě liška rozhněvavši,
čbána u vodu vrazivši,
vecě: " Jižť sem dosti hověla tobě,
cos uhonil, jměj to sobě."
Čbán sě počě ottáhati;
vecě liška: " Ne tak, čbáne,
jázť spíleji, milý pane."
Tehdy čbán počě bobtati,
vody sě veň nalévati,
hlúbe sě pohřižievati;
liška poČě vždy volati
řkúc:" Běda, co mi sě chce státi?"
Vecě: "Milý čbáne, otpusť mi to
a jáz tobě slibuji to,
žeť nechci tobě škoditi,
rač mě nebožku živiti."
Ona toho řéci netaže,
až ji čbán sobě přitaže;
ona sě v studnici vrže,
ihned ji čbán na dno vtrže,
tu jéj neda viec vzniknúti,
musi bezděky utonúti.
Tak sě liška přemúdřila,
svój život marně ztratila,
ot čbána z hlíny slepeného
zbyla liška života svého.
Satirické skladby zapísané v rukopise Hradeckém.
V časovom rozmedzí od 1325 do 1390
Z lekárskych metód bežného uhorského človeka 15.storočia:
"Z dnešného hľadiska je nepochopiteľná aj veľká obľuba zvieracích výkalov a trusu ako liečiva. Proti črevným ťažkostiam bola odporúčaná zmes z vlčích výkalov, proti bolestiam hrdla zasa psie lajno varené s klinčekmi, za liečivé boli považované aj kozie bobky, volské lajno, myšacie, jašteričie, orlie a iné výkaly."
Moderná technika pokročila, ale Človek sa od stredoveku vôbec nevyvinul.
Matěji král chtěl dát na pamětnou,
k Holíči se vydal s družinou svou četnou.
Už se jeho vojsko pod Holíčem řadí,
už rozbíjí velký tábor u podhradí.
Král se domnívá však, že mu postačí,
když hrad podkopají jeho kopáči.
Ale chytrý Matěj tu lest pochopí
a rozkáže hloubit vlastní podkopy.
Tak se králi záhy z rukou vymkne vše,
Uhři prokopou se přímo nad vše,
a když naši chtějí na hrad proniknout,
vyvalí se na ně mocný vodní proud.
Nezískali Česi žádné vavříny,
málokto se spasil z kalné bařiny.
"Dalimilova kronika 14.storočie"
Matúš Čák Trenčiansky a kráľ Ján Luxemburský v bitke pri Holíči
12.jún - 25. júla 1315
...
Ak by na naše rozkazy tohto druhu odmietli vykonať, ich samých alebo ktorýchkoľvek iných v akejkoľvek hodnosti, zariadení alebo postavení, i keby vynikali biskupskou alebo arcibiskupskou hodnosťou , oddaných spomínanému Matúšovi proti uvedeným zákazom alebo poskytujúcich mu pomoc, radu a priazeň, zaväzujeme touto listinou trestom exkomunikácie a navyše zbavujeme telá Matúša a jeho zomretých cirkevného pohrebu, ak by odišli zo života pred uloženou satisfakciou, aby mali pohreb so zvieratami a zdochnutými a zahnívajúcimi šelmami, a celú zem týchto šľachticov podrobujeme cirkevnej kliatbe.
...
"Kardinál Gentilis, apoštolský legát -vyslanec, pomoc uhorskému kráľovi Karol I. Róbert z rodu Anjou, odstránenie anarchie, získanie Matúša Čáka na stranu kráľa.
Bratislava 6.Júl 1311
Exkomunikačná listina- exkomunikácia Matúša Čáka Trenčianského , najznámejšieho "výpalnika" Považia "Terra matea" "
-------------------------------------------------------------------------------------
tvorba..ukážka..Nech sa páči, dielo KONSTANZ 70:
....
Do miestnosti vkročila Konstanz. V rukách držala striebornú tácku a výraz jej tváre svedčil o tom, že je znudená. Pozrela na Wolfganga, ktorý nadšene rozoberal každú časť Princovej skladby a skladal si ju v hlave do nových kombinácií. Stým istým pohľadom pozrela na mňa. Jej pohľad na mňa prebral jej myseľ, ktorá sa momentálne zamestnávala znudenosťou a následne začala sťahovať všetky svoje svaly jej tváre iným smerom, ako by som si v danej chvíli bol želal. S výkrikom skrútila tvár do malej škaredej guče. Svaly jej tváre zatrúbili na ústup a začali sa vzťahovať a stáčať okolo jej malého nosa, akoby verili, že s pomocou jej nosa, ktorý ich chránil od chrbta, sa za pomoci tejto taktiky budú môcť lepšie brániť. Behom sekundy sa z mladej napudrovanej dámy stala 500ročná starena. Tým, že sa jej tvár silno zmraštila, začali z nej opadávať kusy púdru, lebo dnes to až moc prehnala. Začal som ju gestom rúk utišovať, ale ona od výkriku pustila tácku a ušla preč. Tácka ešte párkrát poskakovala na zemi a popritom vydávala nepravidelný tlmený zvuk. Samozrejme sa na nej celý servis neudržal a bezmocne povyletoval na všetky strany. Wolfi si to neuvedomil, lebo ešte stále bol hlboko zadumaný a počúval hudbu.
......................................................................
Zdanie klame.
.....
Kino si zívlo a my sme vyšli von. Po našom východe na schodišti zhasli všetky svetlá a zo sklenených tabúľ dverí na nás v šere hrozivo až výstražne hľadeli škeriace tváre hlavných predstaviteľov filmov uväznených na filmových plagátoch. Práve toto nebezpečné miesto sa stalo priestorom na našu debatu.
Uvedomoval som si, že to bol zvláštny film. Nebol až taký zvláštny ako skôr divný.
Totiž išlo o erotický film na spôsob rozprávok „Tisíc a jedna noc“.
V 70. rokoch z nejakého pre mňa neznámeho dôvodu bol ocenený nejakou cenou v Cannes. Je dosť možné, že toto ocenenie bolo asi momentálnym ošiaľom poroty, ktorá sa nechala uniesť puritánskou dobou a vybehla na vrchol jej barikády a zamávala chlipne s jej cudným ohanbím ponad všetky do zeme hľadiace hlavy.
V strede rozhovoru som prestal počúvať čo mi hovorí.
Moju pozornosť upútal dupot koní cválajúcich popod Mestskú bránu o dvadsiatej druhej hodine štvrtej minúte a štyridsiatej druhej sekunde. Zdalo sa mi absurdné, že v túto nočnú hodinu by v tejto modernej dobe niekto logicky rozmýšľajúci umožnil koňom prejsť popod bránu a to nie ešte v takúto nočnú hodinu v meste Trenčín, kde by mohli poraziť nejedného pomočeného bezdomovca vyberajúceho od ľudí peniaze. Ale na moje prekvapenie dupot koní znel čoraz vulgárnejšie a posmieval sa môjmu racionálnemu vnímaniu. I keď som sa silil, aby som neurazil rozprávajúceho i tak niečo ťahalo moje zmysli tak silno až ma zo súboja mojej hlavy s krkom začala pobolievať šija.
Dupot koní silnel a ja som ostatných upozornil nato, čo sa mi zdalo akosi absurdné v túto neskorú nočnú hodinu a na tomto mieste v meste Trenčín.
V skoro pravidelných intervaloch klopotania sa zrazu v sprievode ľudského hlasu ozvalo veľké šmyknutie a následný hrubý náraz do smetného koša, ktorý stál pod funkcionalistickou budovou mestského úradu. Niečo objemné, veľké a chlpaté po šmyku nabúralo celou silou do smetiaku, ktorý stál pri štvorcovom mramorovom stĺpe podopierajúcom budovu.
Znudená budova, ktorá si podpierala štyrmi lakťami svoju ťažkú hlavu, sa ani nepohla a ani neprebrala a očividne ju veľký rachot ani nevyrušil z jej depresie.
Zvnútra sa cítila špinavá a nepomohlo jej ani to, že ju už hodiny mokrou handrou drhne upratovačka, ktorá sa teší na to ako si zapáli cigaretu v primátorovej kancelárií.
Cítila sa špinavá z iného dôvodu. Dovolila „Im“, aby rozhodli o demolácii druhej v inej štvrti. Správa o tom sa po strechách a komínoch rýchlo rozšírila a následne na to začali ostatné domy okolo nej na ňu zlovestne hľadieť zakrivenými oknami. Kúria sa k nej obrátila chrbtom a Piaristický kostol na ňu morálne, hrozivo a pohŕdavo ukázal svoje dva vztýčené prsty.
Svetlo pouličnej lampy, ktorému to bolo všetko jedno, sa dotklo dlaňami rúk hranatého stĺpu a objatím preukázalo svoju náklonnosť k jeho lesklému povrchu. Tieň vystrašené zavrešťal ako démon noci a skočil vystrašene do tmy.
Najprv dupot kopýt a potom opäť niečo absurdné, chlpaté, čo sa pred chvíľou zvalilo na zem a ponášalo sa to na humanoida. Pomaly sa to otrepalo a začalo zdvíhať a popri tom to nadobúdalo znovu svoje predchádzajúce ľudské črty, ktoré preleteli popod bránu a ktoré som vďaka ospalej budove nemohol vidieť. To čo predtým dupalo ako kôň, ktorý si ladne skáče pred kočom a nesie svoju drožku, to sa energicky zdvihlo a postavilo na nohy.
„Do piče!!“
V sekunde to vyletelo z tieňa mohutného stĺpu. Tieň zavrešťal ešte silnejšie ako predtým a zmetene behal a hľadal iný zdroj väčšej tmy.
Za tým sa ozval smiech a zjavila skupina dredatých výrastkov.
Ako sa to zdvihlo, tak sa to aj veľkou rýchlosťou rozbehlo smerom k nám. Pozreli sme sa s údivom na tvárach na seba. To čo sa k nám blížili na mieste zabilo našu debatu zvíjajúcu sa v agónií pri našich nohách.
Pre istotu sme sa tomu, čo sa kozmickou rýchlosťou rútilo k nám a priam prerážalo vzduch okolo seba, uhli. Urobili priestor pre letiacu chlpatú guľu, ktorá si to nasmerovala cez naše rady o troch ľuďoch. Naberalo to rýchlosť.
Cez plece s prevesenými modernými taškami geometrických vzorov a lá 70 roky preletela moderná štýlová panička v kožuchu, na vysokých čižmách na podpätkoch, ktorá sa ponáhľala na unikajúci rýchlik na železničnej stanici. Cítiť sa trápne si momentálne nemohla dovoliť, lebo meškala. Tá Mestská hromadná doprava je fakt zle zorganizovaná! Jednoducho nič nechodí.
------------------------------------------------------------------------------------