Chcel by som byt incubus... aspoň na jediný deň.
Bože, dnes to zasa bolo. Dúfal som, že to bude tentokrát iné, že tentokrát budem cítiť blízkosť, ale nič. Akoby bola všade okolo mňa, ale nie vo mne. Stretko v plnom prúde, všetci sa bavia a ja sa nedokážem zapojiť. Som vážne na tom tak zle? Ak tam veľmi túžim po ľuďoch, prečo ich nedokážem vnímať, keď tam konečne sú? Alebo je to preto, že tam bol L.? A ide snáď vôbec o neho? Racio hovorí jasne: nejde o L., len som si ho postavil do pozície potenciálneho Jeho a preto sa ho stránim, aj keď on za to nemôže. Bože, počúvaš? Povedz mi na to niečo. Alebo ak nechceš, splň mi moje prianie. Sprav zo mňa incubusa, daj, nech sa viem kŕmiť na láske. Je jej toľko okolo mňa, ale nie vo mne. Prestáva mi záležať na tom, ako dopadne okolie, tentokrát je čas pre mňa. Je mi jedno, či mi bolo zle z L., alebo z toho, ako sám som sa cítil uprostred toľko ľudí. Počuješ, Bože? Je mi to jedno, už to nechcem analyzovať, už chcem riešenie, aj keby to riešenie bolo iba pre mňa. Sprav zo mňa incubus, sprav zo mňa kŕmiča sa všetkou tou energiou sexu, lásky, priateľstva, čohokoľvek, čo by čo i len pripomínalo cit. Je mi ľúto, že som ťa sklamal, Bože, ale opäť potrebujem tvoju pomoc. A ak ju nedostanem, splň, prosím, aspoň moje želanie. Amen.