Neprajem ti, aby si ostal ušetrený nejakého utrpenia, pretože viem, že aj tak neostaneš..
Neprajem ti, aby ti po tvári netiekli slzy, pretože ich aj tak nezadržíš a plačom sa ti aj tak uľaví..
Neprajem ti, aby si nezakúsil žiadnu bolesť, pretože už ju aj tak dávno poznáš..
Taktiež už vieš, že utrpenie zušľachťuje, že slzy očisťujú srdce a bolesť, že zároveň zraňuje i posilňuje...
Niečo by som ti, ale aj tak rad poprial:
Aby si bol za všetko vďačný, i keď sa ti to možno nebude páčiť...
Aby si opatroval spomienky na dobré veci, ktoré si zažil, i keď ich nie je možno zas až toľko...
Aby si si svoj kríž zbytočne neodhadzoval, pretože koľkokrát ho odložíš, toľkokrát sa budeš musieť vrátiť a zbierať ho...
Aby si ho mohol doniesť až na vrchol, na ktorý je nutné vystúpiť, i keď sa zdá nedosiahnuteľný...
Aby dary, ktoré v sebe máš rástli pomaly, ale po celý čas ti pomáhali...
Aby si nikdy nevymenil priateľa, ktorý je ten pravý a keď urobí chybu, aby si mu odpustil a nie opustil...
Aby si mohol dávať radosť, silu a nádej tým, s ktorými ťa spája láska...