Keď ťa tvoj partner po tridsaťpäťke nechá kvôli niekomu inému, kto sa mu bude jednoducho viac páčiť, bude menšia pravdepodobnosť, že o teba bude v tomto veku záujem.
Všetci sú väčšinou skôr na mladších – zostaneš sám, bezdetný, na staré kolená ani nebudeš mať vnúčatá, ktoré by si mohol rozmaznávať, nič po tebe v podstate nezostane, prakticky žiadny zmysel života... budeš až do dôchodku chodiť do práce, na ktorú sa upneš (v tom lepšom prípade), pretože aj tak nemáš doma čo robiť a s kým byť, takže budeš neustále v depresiách a stane sa z teba starý frfľoš, ktorého nikto nebude mať rád, nikto nebude mať príliš v láske tak či tak, zomrieš sám. Predtým ale budeš na tomto alebo na podobnom serveri lanáriť mladých chalanov, budeš hľadať kohokoľvek, s ktorým si vyfajčíte alebo si s tebou len tak zašuká (možno niekedy aj za peniaze), pretože ťa nebude baviť si ho stále honiť sám a aspoň na chvíľu budeš chcieť byť s niekym... takže sa naviac budeš hnusiť aj tým, ktorí plní ideálov hľadajú niekoho, kto by im bol verný.
Budeš nula, naprostá, zbytočná ničota, sama a osamotená. Osamotená o to viac, keď budeš mať okolo seba kamarátov, ktorí budú mať svojich partnerov, rodiny, deti a tiež to tak veľmi potrebné zázemie, o ktorom ty budeš môcť len snívať. Nakoniec sa vlastne budeš tešiť na smrť...
Viem, je to kruté. Povieme si, mňa sa to netýka, mne sa to nemôže stať... Ale keď sa trocha rozmýšľajúci človek zamyslí, možno príde na to, že hodnoty, ktoré vyznáva dnes, by mal možno prehodnotiť, aby sa vyhol "starobe buzien".