Nakoniec som sa ale nechal vylákať na pivo aj keď s odporom a nedoverou. Porozprávali sme sa a to dosť úprimne. Ja som ale hlavne čakal na jedno jediné slovo...
"Prepáč!" zaznelo z Dávidových úst. A ja som pocítil úžasnú úľavu. Vždy som mal Dávida rád a celá situácia ma mrzela, ale to ako mi ublížil sa nedalo len tak prehliadnuť. Ale v ten deň (už si ani nepamätám kedz to bolo, lebo píšem so značným časovým odstupom) Dávid zase stúpol v mojich očiach. Všetci robíme chyby a niekedy ubližujeme ľuďom okolo seba. Ale za chyby sa treba vedieť aj ospravedlniť. A Dávid to dokázal. Odpustil som mu a mám ho veľmi rád. Snáď kamarátstvo, ktoré prešlo takouto skúškou, naozaj dlho vydrží.