Mám plnú dlaň štvorlístkov pre teba
a z celého srdca ti všetko krásne prajem.
Tak ako je tvojim krédom, uveriť a vzlietnuť do neba,
na chvíľu myslela som, že vzlietnem.
Ten pocit, neviem presne, aký bol,
zadalo sa mi, že opäť život milujem.
Nemaj výčitky, že si myseľ premohol,
ja s ňou neustále bojujem.
Možno hriešna som, keď sa pocitmi riadim
a mozog červenú stopku hlási.
Dúfala som, že beznádej v duši zastavím,
že sa s tebou na chvíľu prázdno stratí.
Na krídlach rovno z neba nech sa k tebe skutočná láska znesie,
je to iskra nádeje, oheň plápolajúci možno ľahko ovlaží,
čo ti neznámy zajtrajšok prinesie,
škoda, že len márne si budeš priať, nech sa čas zastaví.
Každý pocit je potrebný - zlý či dobrý,
tým pocitom je neraz ťažké odolať.
Všetko je o nás, vždy sme to len my,
nechtiac si môžeš z dlaní vlastný svet vysypať.
A možno niekedy opäť zápalka náhle vykríkne do tmy...