A je to to tu. Slovensko tak isto ako aj Česká repuplika si môžu povedať, že práve oba tieto národy dospeli k výročiu, a to dvadsaťročnému, od doby keď padol predošlý režim, režim, ktorý bol vo svojej podstate zlý a a priori nemal rád slobodu a všetko čo bolo iné.
Býva pravidlo, že ak je nejaký štátny sviatok, tak najvyšší predstavitelia daného štátu nejdu už len zo slušnosti do iného štátu a oslavujú alebo sa aspoň tvária so svojími občanmi. No náš pán premiér Fico si povedal, že on je niečo viac a deň pred 17. novembrom šiel do Londýna, kde mal stretnutie s tamojším prdsedom vlády a potom mal na univerzite, na ktorej v 90. rokoch študoval, prednášku. V tej prednáške sa neodlíšil od svôjho JA a útočil na ľudí, ktorí stáli na strane demokratických zmien v 89. A v deň výročia šiel do Moskvy. Tým povdal asi všetko čo chcel ......
Miesto toho aby premiér jednoznačne vyzdvihoval to pozitívne čo sa od 89. v našom štáte udialo, pripomína, že nie všeti majú šošovicovú polievku a podobné blbosti. A aby toho nebolo dosť, tak hľadá na tom chorom a zvrátenom systéme, ktorý tu bol 40 rokov niečo pozitivné. Je mi z toho veľmi, veľmi smutno.
Som totiž presvedčený, že celý systém bol zlý a chorý od svojej podstaty. Neznášal tvorivosť, jedinečnosť, samostatnosť, inovácie.....jednoducho každý musel držať hubu a krok, a kto tak robil, tak dostal byt, dobrú prácu a mal svätý pokoj, no kto sa nepodriadil, tak bol v nemilosti štb......
Som nesmierne rád, že som v tomto systéme de facto nevyrastal. Som rád, že sa našlo veľa ľudí, ktorí si povedalo "DOSť". Som rád, že sa aj napriek neslávnej mečiarovej vlády podarilo Slovensko etablovať medzi také organizácie ako OECD, NATO, EU.... a iné zoskupenia, ktoré značia, že sme v zahraničí akceptovaní ako partner a dobrý priatel i sused.
Ani teraz to nie je žiadna sláva. Vo vláda je strana, ktorá zodpovedá za to, že Slovensko bolo v 90 rokoch vnímane ako čierna diera v Európe. Bola tu korupcia, ktorá sa nesnažila ani sofistikovane skryť, kritici praktík, ktoré zachvátilo Slovensko, boli nepriatelia štátu a strany, boli prenasledovaní SIS, a v istých chvíľach aj fizicky zastrašovaní. Porošovali sa základne princípy, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo a ktoré chcelo budovať. No miesto budovania ich bohapusto rúcalo a lialo na to gýble špiny.
V roku 1998 sa to znemino a aj napriek výhre HZDS vo voľbách ukázali občania tohto národa, že si neželajú tohto despotu, Mečiara, ktorý je slávne neslávne zapísany ako otec národa...., ktorý si vysvetľuje veľa vecí po svojom. Koalíciu vytvrorili strany vtedajšiej opozície na čele s SKD, ktorá bola lídrom v nastoľovaní poriadku, ktoré znamenalo začlenie sa do kultivovaného demokratického spoločenstva ľudí a krajín, medzi ktoré Slovensko jednoznačne patrí.
Aj teraz , počas trojročného vládnutia zoskupenia strán SMER-SD, HZDS.LS a SNS sa dejú veci, ktoré zrovna nesvedčia o tom, že by sme si ctili demokratické princípy. No aj napriek deficitu, ktoré dané zoskupenie pre demokraciu podĺa mňa predstavuje, som presvedčený, že 17. november 1989 bol hádam najväčším míľnikom v novodobých dejinách nášho národa, na ktorý môže byť právom hrdý hádam každý.
A netreba zabúdať, že vtedy nikto ale naozaj nikto nevedel ako to bude ďalej reálne po zvrhnutí minulého režimu fungovať. A preto si myslím, že aj napriek tomu, že sme šli do niečo neznámeho , tak sme to zvládli suprovo....