Nechcem zomrieť v samote, lebo by som sa cítila zbytočná, chcela by som zanechať krásny pocit v srdciach ľudí, na ktorých mi záleží, ktorých mám rada. No ťažké rozoznať je, kto o to stojí a kto to len hrá, hru menom faloš, ktorou veľa z nás sa živí. Podaj prst blížnemu svojmu a on zoberie Ti celú ruku. Pozri sa do očí slepému, no on Ťa aj tak uvidí. Otvor svoje srdce niekomu a on sa stane upírom.
Kedysi som vedela lásku vnímať a otvoriť jej náruč, no teraz vo mne pre ňu miesta niet. Sklamania sú večné prúdy riek, ktoré všade premenia, sú ukryté hlboko pod zemou, no nakoniec sa na povrch pretlačia. A my sa v nich topíme a breh nevidíme ,,,
Schovaná pod rúškom tajomstva, v myšlienkach celebritou. Nik nepozerá sa na jej fotky v novinách, nik nežiada ju o autogram. Zhasína pomaly prameň horiaci, romantickosť sa už nenosí. Stratila svoju vodiacu niť, skaly sa rúcajú, niet sa čoho zachytiť... Veď Rómeo a Júlia je len bájka, nik za lásku život nepoloží, nenájdete takého hlupáka ...
Dám ti jablko z raja, čo všetky zmysly opája. Nemusíš sa báť vedľajších účinkov, tie sa až po prebudení dostavia. Odhryzni si veľký kus, nech sa cítiš ako v nebi a nevidíš tento hnus, ktorý ovláda svet ... Necítiš lásku, ktorej v ňom aj tak niet ,,,
Keby som vedela ako, tak to urobím... No zviazané ruky mám a zrady sa bojím. Nik nepomôže duši blúdivej, sama cestu musí nájsť, aj keď ju až v kostiach štípe mráz ...
Koruna stromov v objatí temnoty, listy čiernotu dýchajú. Kde slnko zapadlo nik netuší. Chodiace mŕtvoly ľudí žijúce v pekle po pálivej zemi kráčajú. Dýchajú výpary jedu, aby bdelí ostali. Radosť vytratila sa, nie je "in", radšej si každý postaví vlastný pomník ,,, Boja sa smrti, no života ešte viac, nik nechce byť zvonom bijúcim na poplach,,, A tak som sama vo svete ďalekom, kde hľadám svoj vlastný hrob ...