Život je tanec medzi monotónosťou a zázrakmi. Zázrak nemusí byť niečo zvlášť výnimočného alebo nevysvetliteľného. Zázrak môže byť momentom jasnosti alebo perfektnou časovou náhodou, alebo len svitanie. Zázrak môže byť aj človek. Zázrak môžeš byť aj ty ... :) (film Today is tomorow)
Mysli si o mne, čo ti len duša zažiada, že som stále rovnaká, možno konečne slobodu mi to dá. Bude to tak lepšie pre mňa aj pre teba, diaľkou pokúšam sa byť od teba vzdialená ... No je to jedno, keď moje srdce ty pri sebe máš ... Aj keď slzy hrnú sa mi do očí, ja nevzdám ten boj so mnou samotnou a jedného dňa prestanem ťa milovať ... Musím v to veriť, lebo inak by som nemohla ďalej žiť ... (moje)
Moje myšlienky smerujú k tebe, moja večná láska... Môžem žiť buď naplno s tebou alebo vôbec. Až sa môj život ukľudní, moje všetko... Lebo iba vďaka chladnému premýšľaniu o našej existencii dosiahneme zmysel spoločného života. Prosím, miluj ma ďalej...... Nikdy nepochybuj o najvernejšom srdci svojej milovanej... Navždy tvoje... Navždy moje... Navždy naše...
"Niekde som čítala, že silní ľudia sa neohnú.Silných ľudí treba zlomiť.Bez možnosti zrastu fraktúry - musí byť komplikovaná, na viacerých miestach, definitívna.Čím väčšmi som ju milovala, tým viac o mojej láske pochybovala.Stále ju vystavovala novým a náročnejším skúškam,robila to rafinovane, s narastajúcim tlakom.A keď tá láska vydržala napriek všetkému,čo robila, zo zúfalstva,zo sily, ktorú nepoznala,ju zlomila.Nechcela pochopiť, že neohrozuje jej slobodu a že nebojuje proti jej vlastnému ja.Kto vyrastal bez lásky, ten v lásku neverí... " (Eva Urbaníková - Všetko alebo nič)
Každý vie milovať, lebo s tým darom sa už narodil.Niektorí ľudia to robia dobre od prírody, ale väčšina sa to musí naučiť,spomenúť si ako sa miluje,a všetci - bez výnimky - potrebujú spáliť na hranici svoje minulé emócie,znovu prežiť niektoré radosti i bolesti,pády a vzostupy,až kým nezbadáme vodiacu niť,ktorá sa skrýva za každým novým stretnutím,áno, táto niť tam existuje.A vtedy sa aj telo naučí rozprávať rečou duše,srdca,nás...
Láska nie je v iných, je v nás samých, my ju prebúdzame. Ale na to, aby sme ju mohli prebudiť,potrebujeme iného človeka.Vesmír dostane svoj zmysel len vtedy,keď sa máme s kým podeliť o svoje city.Lebo človek vydrží týždeň o smäde,dva týždne o hlade,celé roky bez strechy nad hlavou - nedokáže však vydržať sám.Je to ťažšie ako hocijaké mučenie,ako všetky utrpenia na svete.
Rozkoš sa mení v bolesť, keď poznáme odpoveď
a konečne sa poučíme a do mozgu vystrelí poznanie,
že láska je ľudský cit.
Myšlienky sú ako losos plávajúci proti prúdu
v slzách našej zrady.
Pláva s prúdom, ktorý je silnejší ako zmätok
našich emócií a chaosu vzniknutého
Amorovým šípom, ktorý sme vytrhli z tela
zachváteného chorobou lásky.
Odlúčenie nie je také zlé ako vzdialenosť,
ktorá je medzi nami.
Moju myseľ už neovládajú démoni,
ktorí sledujú naše zotročenie a naše klamstvá,
ktorých korene sú hlboko zakorenené v tom,
čo sme kedysi mali spoločné.
Dovoľujú, aby naša viera z nás vystrekla ako
mohutná rieka, ktorá spláchne obraz našej
spoločnej budúcnosti tak divoko a brutálne,
ako keď vytrhnú dieťa z matkinej náruče.
To, čo ostáva je temnota a ja nechcem,
aby ma pohltila.
Moja samota je ako nočný vzduch, ktorý
je viditeľný, cítim jeho chlad a nepohodu.
Áno, môžem urobiť všetko znovu,
mohla by som byť zasa v rovnakej koži,
odísť a nechať lásku zomrieť, ale nie,
ja to neurobím.
Nie, nie, to nie, zostanem tu,
aby moja láska povstala, pretože som
spoznala jej najtemnejšiu formu a jej zrady.
Veď nakoniec je sladká a nádherná.
Napriek tomu všetkému! (film ATL)
Vsetci zijeme zo dna na den a mame velke stastie,ked sa nam podari zobudit.A to je ta predstava buducnosti,ktora ma robi stastnou,,,