V tomto blogu by som rad spísal všetky fámy, ktoré sa o mne vedú. Samozrejme nie je na nich nič pravdy a všetky svedčia len o úbohosti ľudí, ktorí sú schopní vôbec zo seba vyplodiť také hlúposti.
Najskôr trochu do histórie. Do Košíc som sa vrátil po 9 rokoch života v Prahe vo februári 2008. Potreboval som si od Prahy trochu oddýchnuť a myslel som si, že malé a pokojné mestečko mi bude na nejaký čas vyhovovať.
Keďže som spoločenský typ človeka, velmi rýchlo som si našiel pár priateľov. Každopádne tak či tak bol v Košiciach o mňa záujem, aj keď som spočiatku nechápal prečo. Veď už nie som najmladší a ani nie som ktovieaký krásavec. Vysvetlil mi to jeden priateľ. Nie som síce "mladé mäso", ale som "nové mäso", a preto je o mňa taký záujem. Dosť ma táto hláška pobavila.
Ako čas plynul, získaval som si v Košiciach viac a viac kamarátov, prežil som nádherné leto 2008 (Lukáš a Stanely, ďakujem vám) a moja popularita vyvrcholila v auguste. Podarilo sa mi dotiahnuť do Košíc iboys párty, ktorú som aj moderoval. Bola to asi najúspešnejšia akcia v gay histórii Košíc, na ktorú prišlo cca 180 ľudí. Párty bola skutočne úžasná a ja som si to moderovanie tiež veľmi užíval. Samozrejme, dôsledkom tejto akcie bolo to, že som sa stal v gay komunite veľmi známym.
Nikdy som nebol nejakým namysleným človekom a pochybná sláva pre mňa nikdy nič neznamenala. Ďalej som sa chodil baviť do klubu, postretal som veľa prima ľudí a užíval som si život.
Bohužiaľ, prišla do môjho života jedna nepríjemná záležitosť. Dostal som sa do rôznych ťažkostí, ktoré tu nebudem opisovať, lebo bolo toho naozaj veľa naraz. Išlo o záležtosti v práci, v rodine, v súkromnom živote, proste tak sa to akosi naraz zosypalo. A zosypal som sa aj ja. A to až tak, že som si poležal 3 týždne na psychiatrii. Nehanbím sa za to. Od toho existujú také nemocničné oddelenia. Na úrazovke vám dajú dokopy zlomenú ruku, na internom vám vyliečia žlčové kamene a na psychiatrii vám dajú dokopy rozcuchané nervy.
Samozrejme, pre niektorých úbohých a zneuznaných gayov v Košiciach bola toto senzácia. Tajomníčka je na psychiatrii, takže určite to bude nejaká psychopatka. Začalo to v malom, ale postupom času sa týmto prízemným ľuďom podarilo rozvíriť takú obludnú ohováračskú kampaň proti mne, že to naozaj prestávam chápať.
A čo sa o mne hovorí? Napríklad, že som socka, čo bola čiastočne pravda, lebo som bol veľmi dlho na maródke, takže mi klesli príjmy, takže namiesto 50-100 eurových účtov, ktoré som bežne mával v klube predtým za jeden sobotný večer, som teraz začal nechávať len cca 20 eur za večer.
Ďalej sa o mne hovorí, že si kupujem mladých chalanov. Trochu nechápem, ako si ich môžem kupovať, keď som socka, ale je to len ďalší dôkaz, že tieto ohovárky vyplodila nejaká chorá myseľ. Je pravda, že mám veľmi veľa kamarátov vo veku od 17 do 20. Je to tým, že ja som taká pubertálna povaha ktorá si viac rozumie s mladšími ľuďmi, než so svojimi rovesníkmi. A mladí chalani ma majú radi preto, lebo nie som úchyl, ktorý sa snaží ich za každú cenu dostať do postele. Som človek, ktorý mladým ľuďom rozumie, rád si ich vypočuje, vie pomôcť a poradiť. Človek, ktorý vyplodil túto myšlienku, ako si ich všetkých kupujem, je nadržaný maniak, ktorý učí na škole a spáva so svojimi študentmi, takže úplne chápem, že závidí, keď je okolo mňa stále húf mladých ľudí a o neho v klube nikto ani nezakopne.
Samozrejme, veci sa dotiahli ad absurdum a už sa o mne vykladá, že som pedofil, lebo ma vraj ktosi videl na Hlavnej s 12 ročným chlapcom. Neviem, aký dôkaz mojej pedofílie môže byť prechádzka s 12 ročným chlapcom po meste, ale hlavne, ja nepoznám v Košiciach jediného 12 ročného chlapca, takže mi stále vŕta hlavou, s kým ma asi tak mohli vidieť. Možno mali na mysli môjho 17 ročného bratranca, ktorý tu bol nedávno na návšteve. Nik iný mi nenapadá.
Najviac ma štve, že sa do tejto absurdnej kampane zapojil aj majiteľ klubu Marseille. Majiteľ toho klubu, pre ktorý som ja toľko urobil. Pomáhať pri organizácii dvoch iboys párty a ešte ich moderovať ma stálo veľa času a energie a nechcel som za to nič. Vymyslel som s kamarátom pár ďalších akcii pre gayov v Košiciach, z čoho jedna bola v spolupráci s klubom. Veľmi sa snažím zužitkovať svoje skúsenosti z Prahy a z ďalších nádherných svetových metropolí a prichádzam s nápadmi, ako urobiť gay život v Košiciach zaujímavejší a pestrejší. A jedinou odmenou mi je to, že ešte aj majiteľ klubu, toho klubu, ktorý som toľko podporoval a propagoval, toho klubu, kde ja utrácam svoje peniaze, ešte aj on sa zapojil do tejto špinavej kampane proti mne. Je to od neho nesmierne úbohé a som sklamaný, lebo vždy som si myslel, že sme priatelia a navyše že je to človek na úrovni, ktorý nepodlieha takýmto ohováračským kampaniam.
No a samozrejme stále sa tvrdí, že som psychopat. Keď sa nad tým zamyslím, tak je fakt, že sa vymykám z priemeru, lenže ja som nikdy nebol priemerný. Vždy niekde vyčnievam. Som už taký, mám to v povahe. Ale všetci musia uznať, že to, čo som tu vyššie popísal, je už naozaj výplod chorých mozgov. Či som psychopat? Možno, ale beriem lieky ktoré mi pomáhajú. Ďaleko horšie sú na tom tí, ktorí si neuvedomujú, že by sa mali ísť lečiť tiež.
Až budeš niekedy v Košiciach, alebo si košičan, dávaj si pozor na ľudí ako paliq, mikike, CEZARzKE, tsunamy a pár ďalších. Najskôr sa k tebe budú správať kamarátsky, ale v okamihu, keď im odhalíš svoju slabú stránku, budeš ohovorený a skopaný pod čiernu zem.
Ja som silná povaha a stále mám mnoho dobrých priateľov. Ja túto kampaň vydržím, lebo pár nepodstatných ľudí mi predsa nepokazí radosť zo života. Tajomníčka je nesmrteľná a veľmi ju baví pozerať sa na to, ako tieto nuly zazerajú, keď sa ona z chuti zabáva.