Kazdy ma v zivote nejake problemy. Niekto mensie, niekto vacsie. A niekto mensie, ale preziva ich ako keby vacsie uz ani neexistovali. Napadaju ma dve moznosti. Bud som ja tak nehorazne povrchny a nedokazem sa trapit nad vecami bezneho dna, proste problemy zahadzujem za plece. Zivot beriem tak, ze co sa stalo sa uz neodstane a aj minuta trapenia je vlastne minuta premrhana, kedze uz nic nezmeni. Zo zasady sa netrapim. Teda aspon nie casto. Naco? Je dokazane, ze zla nalada zhorsuje zdravotny stav, ze ju velmi lahko a ucinne sirime na dalsich ludi a aj ze vlastne zla nalada nic neriesi. Tak preco PESIMIZMUS? Nech je tomto svete ako chce byt, vzdy sa najde kopec veci, pri ktorych sa da pousmiat, ktore cloveka rozveselia. Namiesto premrhanych minut trapenim sa vyuzit tento cas na hladanie pozitiv toho sveta. To su slova do bitky, slova OPTIMISTOV! Pesimista, realista, optimista? Nic viac ani nic menej len sposob, ako clovek prezije bytie na tomto svete. A prave kazdy clovek si sam vybera jedno z tychto troch. Nechapem a asi ani v celom svojom zivote nepochopim ludi, ktori si vybrali prvu volbu. Ze ty si si nevyberal? A kto? Kto za teba rozhodol sediet a smutit? Smutit nad cim? Oplati sa to? Co tymto smutenim zmenis? Odpovedz! Ze nic? Takze si tu a teraz priznavas, ze si sa rozhodol robit nezmyselnu vec a len zabijat cas? Vybral si si naozaj "bravurne"...
Druhy dovod preco sa ludia trapia casto a ja malo je prozaickejsi. Som blazon. Ano! Blazon je ten, co sa chovanim vymyka vacsine. A podla správania mojho okolia nim som.
Jedno viem vsak stopercentne. Radsej takyto zivot blazna, ako spominany zivot utrapenca!