Najčastejšie sa o vzniku nápoja z čajovníka uvádzajú dve legendy. Jedna asi pravdivejšia z Číny a druhá mystickejšia z Japonska, zen-budhistická. A keďže ja mám k nej bližšie napíšem túto:
Po roku 520 prišiel z Indie do Číny mních Bódhidharma (japonsky Daruma), aby predviedol účinky meditácie. Po deväťročnom meditovaní premohol mnícha spánok. Aby podobný prehrešok nemohol zopakovať, odrezal si očné viečka a hodil ich na zem. Z viečok vyrástli dva čajovníky.
Táto legenda má však veľký nedostatok. Písomná správa z roku 347 pripomína, že kmeňoví náčelníci platili kráľovi Wenovi vazalskú daň čajom už v 12.storočí pred n.l.
A tá reálnejšia legenda? No tu je:
Keď zjari v roku 2.737 pred n.l. prevarovali v otvorenom kotlíku vodu pre cisára Šang-nunga, nepozornosťou spadlo do horúcej vody niekoľko lístkov z čajovníka. Odvar mal podľa cisára príjemnú v,ňu a osviežujúcu chuť a pretože mal moc, mohol používanie tohto objavu nadekrétovať svojmu ľudu.