Tento víkend bol výnimočný a mám z neho veľmi dobrý pocit. Dlho očakávaná návšteva z Brunejského sultanátu konečne dorazila. Volá sa Kenny a má 26 rokov. Je to veľmi výnimočný človek, ktorý sa nádherne o mňa staral behom mojej návštevy Bruneja v januári 2008, takže som mal čo oplácať. A samozrejme som to veľmi rád urobil. Bola to Kennyho prvá návšteva Európy, takže mal v pláne samozrejme také miesta ako Paríž, Rím, Barcelonu, Londýn a taktiež stále populárnejšiu Prahu. Som rád, že ani veľmi neváhal, keď som ho pozval aj na návštevu Košíc a Slovenska.
Do toho som sa dozvedel, že v ten istý víkend bude v Košiciach pobývať môj veľmi dobrý priateľ Patrik z Prahy. Takže som musel nejakým spôsobom obe návštevy skĺbiť a to sa podarilo úplne perfektne.
S Patrikom sme začali už vo štvrtok v klube Marseille. Skalili sme sa veľmi kvalitne ale bola to zábava. Mali sme možnosť sa zase o niečo viac poznať. V piatok ráno priletel Kenny a hneď sme aj s Patrikom a jeho nenaplnenou láskou Milošom vyrazili do Bardejova a Bardejovských kúpeľov. Mali sme krásne počasie, aj keď trochu chladno. Patrik nám predviedol športovú jazdu na svojom novom Mercedese, takzvanej "buznolapke". Miloš híkal hrôzou, čo som chápal, pretože sedel na sedačke smrti. My dvaja s Kennym sme boli vzadu vcelku kľudní. Bardejov sa všetkým celkom páčil, akurát Miloš odmietol vstúpiť do baziliky sv. Egídia, vraj aby ju príliš neznesvätil. Pokračovali sme na Slovensku nevyhnutnými haluškami, ktoré Kennymu veľmi chutili. V kúpeľoch sme sa napili kvašnej vody a potom sme si chuť napravili neodpustiteľnými kúpeľnými oblátkami.
Večer keď Miloš odišiel do eMka pracovať, tak sme sa my ostatní rozhodli skúsiť novú košickú gay saunu. Je úplne skvelá! Obrovské a moderné priestory nás veľmi príjemne šokovali. Pekne sme sa vysaunovali, ja s Kennym sme si skúsili aj skvelú masáž no a potom sme si začali masírovať žalúdky a pečene spoločne s personálom sauny. A do eMka sme dorazili už v značne pokročilom štádiu opitosti. Veľmi sme sa bavili, ale úprimne povedané, veľa si z toho večera nepamätám.
Na druhý deň som potreboval odviezť starú mamu do Liptovského Mikuláša. Trochu ma to mrzelo, lebo momentálne nemám veľmi dobré auto a čakám na lepšie. Keď som sa o tom zmienil Patrikovi, tak mi bez váhania požičal "buznolapku". Neveril som vlastným ušiam. Neviem, či by som ja bol schopný požičať niekomu dvojmiliónové auto. Tak som babičku luxusne odviezol a s Kennym sme sa potom zastavili na Štrbskom plese, kde sme sa vyviezli lanovkou na Solisko. Bol to nádherný výlet. Večer som "buznolapku" celú a bez jediného škrabanca vrátil Patrikovi a zase sme sedeli v eMku. Tentokrát bola diskotéka, bolo viac ľudí a zase sme sa veľmi bavili. Stretli sme sa aj s nejakými cudzincami z USA a Kanady, takže sme vytvorili poriadne premiešanú medzinárodnú spoločnosť.
V nedeľu dopoludnia Patrik odchádzal do Prahy, tak sme sa ešte ráno stretli u Kennyho na hoteli za účelom raňajok. Ja s Kennym som potom vyrazil na hrad Krásna Hôrka a večer ma pozval na večeru do super reštaurácie.
V reštaurácii sme pri výbornom jedle a pohári skvelého vína rozobrali celý Kennyho slovenský výlet a obom sa nám začali tlačiť slzy do očí. Bolo nám veľmi fajn.
Sľúbili sme si, že toto naše stretnutie nebude posledné a že sa určite zase uvidíme. Ja by som určite ešte raz niekedy prišiel do Bruneja, tak ako Kenny by rád prišiel na Slovensko aj na dlhšie, než len tri dni.
Posledné slzy tiekli druhý deň ráno na letisku. Boli to slzy šťastia i zármutku zároveň.
Teraz sa cítim trochu prázdno a som smutný, ale dúfam, že to čoskoro prejde a zase sa rozptýlim niečim iným. Každopádne som veľmi rád, že som ako v Patrikovi tak v Kennym našiel výborných priateľov, na ktorých sa dá vždy spoľahnúť a s ktorými mi je veľmi fajn.