Ich prístup sa zmenil. V bare sa správali panovačnejšie, posielali ma pre drinky, nečakane zo mňa strhli uterák, a tak som musel ísť okolo ostatných celkom naholo. Drzo ma osahávali, ťahali ma za gule a za penis, robili si zo mňa srandu. „Počkaj, stiahni mu predkožku, nech ide k baru s odhaleným žaluďom, bude sa viac hanbiť,“ navrhol jeden z nich. Druhý vzal môj pohár a pustil doňho dlhý pľuvanec. Zamiešal to slamkou a ponúkol ma: „Daj si, zmrdík.“ S potešením som sa napil. Obaja vybuchli do smiechu. Užívali si to. A ja tiež, lebo presne pochopili, čo potrebujem ku šťastiu. Netrvalo dlho a prizvali k stolu ďalšieho chalana, ktorého som videl prvýkrát. Neviem, čo mu o mne narozprávali, ale zamrzelo ma, že som pri tom nebol.
„Uvidíš, že si nevymýšľam,“ povedal mu Jaro so šibalskou iskrou v oku. Zobral môj pohár, podávali si ho a každý doňho pustil poriadnu dávku slín. „Na zdravie!“ strčil mi ho pred nos a ja som ho na dva dúšky vyprázdnil.
„To je pako,“ rehotal sa neznámy chalan. „Čo ešte spraví?“
„Podľa mňa všetko, však, zmrdík?“ chytil ma Jaro okolo pliec a dal mi mokrú pusu na líce. „Čo nevie, to ho naučíme.“ Odvtedy sa o mne bavili v tretej osobe s hocikým, ako keby som tam ani nebol. Predstavovali ma ako svojho zmrda alebo otroka, ktorý na povel spraví hocijakú prasačinu. Keď som počul, ako o mne takto dehonestujúco niekomu rozprávajú, začal som mať tesno a vlhko v slipoch.
Noci bývali veľmi rajcovné. Chodili sme do klubov, do sauny, na nadupláž alebo ma degradovali u nich doma. Nebol som však ponížený sub akých poznáte z pornofilmov. Bol som proste ich kamoš, s ktorým sa mohli baviť o čomkoľvek, úplne civilne, bez prehnaného afektu, vykania či uctievania, no zároveň vedeli, že hocikedy sa môžu zabaviť na môj účet. Normálne sme sa rozprávali a keď dostali chuť, prišla nadávka, perverzný príkaz alebo moje nútené odhalenie pred návštevou či zapnutou webkamerou.
„Sleduj, keď mu poviem, vylíže mi aj podrážky,“ mrkol Jaro na kamoša a na mňa len luskol prstami a ukázal na svoje tenisky. Hneď som si ľahol na zem a začal lízať. Nechcel som ho sklamať. Rád sa vyťahoval pred kamošmi, akú moc má nad starým zmrdom a ja som mu rád doprial tie hviezdne chvíle.
„Počkaj, niečo mi napadlo,“ povedal Samo, keď sme jedli objednanú pizzu. „Sadni si na zem a daj si ruky za chrbát,“ prikázal mi. „Potom si do dlane vypľul požutý kus pizze a pritlačil mi ju na ústa. Celý som bol od nej špinavý a chalani sa náramne zabávali. „Pekne papaj,“ kŕmili ma všetkým, čo vypľuli. Prstami mi strkali do úst zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. Boli takí nadržaní, že pri dezerte pokračovali. Najskôr mi na striedačku mrdali ústa, potom sa vystriekali na oreo keksíky a znova ma nimi začali kŕmiť. „To je mňamka, však? Poďakuj sa, zmrdík,“ rehotali sa. A ja som žul a prehĺtal a cítil som sa presne tam, kde patrím. V ďalšej fáze výchovy som samozrejme ochutnal aj ich piss, vodili si ma ako psíka na obojku a ako tiché domáce zvieratko ma predviedli aj postaršiemu pánovi, ktorý im prenajímal byt. Ktovie, možno im za nevšedné divadielko dal aj nejakú zľavu...
Hry vedeli vymýšľať naozaj neúnavne. Raz boli na mňa štyria, každý z nich ma pleskol rukou po holom zadku a podľa intenzity môjho výkriku určili víťaza. Tomu som potom musel lízať riť, kým hrali nejakú akčnú videohru.
„Pozrite, minule som ho natočil, ako žerie z misky,“ dal Jaro medzi kamošmi kolovať svoj mobil a ja som sa príjemne začervenal. Vždy ma prekvapia niečím novým, vždy o kúsok posunú môj stupeň poníženia. Naozaj neviem, kam sú schopní zájsť pri mojej „výchove“, keďže som im dal voľnú ruku, ak budú rešpektovať moje dve neoblomné podmienky – žiadna bolesť a žiadne zasúvanie do môjho análu. Sú však vynaliezaví a robili mi už aj CBT, čiže mučenie genitálií. Vedia sa vyhnúť väčšej bolesti a pritom robiť s mojím penisom a guľami hotové akrobacie. Už sa teším, čo vymyslia nabudúce...