Mám mnoho nápadníkov,
v láske som nestály,
píšem si do denníkov,
by som sa vyznal hneď:
Prvý ma ráno budí
a druhý pohladí,
ten tretí keď sa nudím
mi dobre poradí,
štvrtý mi vlasy splieta
a piaty odvezie,
hoci na koniec sveta,
keď sa mi veľmi cnie
a šiesty na mňa čaká
pod stolom oddane,
aj večer keď sa zmráka,
aj ráno keď sa dnie.
Viem, že žiadny muž nie je mužmi obklopený,
tak ako ja,
žiadny muž nie je mužmi hýčkavaný,
tak ako ja....
Musím sa priznať bez vytáčok,
že to má ešte malý háčok:
Ráno ma budík budí
a polštár pohladí
a rozhlas, keď sa nudím
mi dobre poradí,
hrebeň mi vlasy splieta,
autobus odváža,
niekam na koniec sveta
na koniec nádražia.
A ten čo na mňa čaká
pod stolom oddaný,
je chlpatý a šteká
a býva vo vani.
A v takej spoločnosti
mi včera plynul čas,
vo všetkej počestnosti
poplynie zajtra zas...