boy.tt (26/173/60)

– (SR) Bratislava II
Dvadsať, vyššie? Poďte bližšie! Poznáte ten pocit, keď si chcete otrieskať hlavu o stenu, hodiť sa pod rozbehnutú sliepku alebo utopiť sa v perinách? Mali ste niekedy chuť skoncovať so svojím život, pretože vám príde až otrasne nechutný?
Mne sa to stalo pred dvoma dňami. Jeden chlapec, nazvime ho Dávid alebo Jakub (nie že by sa tak volal, ale na Slovensku sú to najfrekventovanejšie mená pre chlapcov narodených v rokoch 2014 a 2015), takže Jakub sa so mnou normálne bavil a od mojich 14tich som ho mal rád ako plešatý hrebeň, Eskimák opaľovací krém či beznohý nové Adidasky. Jednoducho láska, ktorá sa nedá prekonať. Často sme sa navzájom doberali a ja som sa spýtal, či býva večne hmm... ako to povedať slušne? Hanbatý? Neviem, či to slovo existuje alebo sa píše inak. Verte mi, že taký bol, no nikto nie je dokonalý.
Jakub si ma blokol a nebavil sa so mnou. Na druhý deň mi poslal link na svoju poviedku, ktorá nebola nič moc a myslím si, že to môžem povedať, keďže som pár cien za písanie dostal (nie že by som sa chválil!). Proste trochu písať viem a on tam mal ešte k tomu aj gramatické chyby. Nie každý má talent a podľa mňa je lepšie, keď počujete kritiku od kamaráta ako od cudzích. Napísal som mu to, no podobný názor asi nezdieľa a opäť ma blokol. (Nebolo to presne takto, ale veľmi podobne. Tak dopodrobna vám to opisovať nebudem, avšak, nič dôležité som nevynechal).
Jakub má 20 rokov a tesne pred maturitou, preto sa pýtam Vás - starších, takto sa správate v dospelosti alebo je to len uniknuté indivíduum? Ja viem, že hádky sú v živote bežné, ale dospelí by ich mali riešiť komunikáciou (aspoň v telke hovorili) alebo je to ďalší príznak facebooku?