Je to chlapec!… tešili sa rodičia istého dňa roku 1978, keď sa im narodil syn. Prvorodený. Syn urastený, krásne dieťa, z ktorého sa vykľul pohľadný, sexi a velmi pestovaný mladý muž. Maturita s čistými jednotkami, vysoká škola mimoriadne dobre zvládnutá, jednoducho človek, na ktorého je hrdá celá rodina… ale až do určitého dňa.
Držať v sebe svoju sexuálnu orientáciu sa donekonečna nedá, najmä vtedy nie, keď to zaváňa nepochopením a v niektorých prípadoch až vyslovenou nenávisťou a hlavne nie vtedy, ak to vnútro dotyčného zožiera čoraz viac a viac. A tak sa ON jedného dňa nezdržal a pravda vyšla najavo. Je HOMOSEXUÁL a jeho život sa odrazu DIAMETRÁLNE MENÍ…
…už to nie je syn, na ktorého môžu byť hrdí. Už je to ten „iný“, ktorému treba zakázať akýkoľvek pozdrav s mužmi a už pri pozdrave s priateľmi ho treba podozrievať z nekalosti… je to skrátka ten, ktorého nechceli. Umelo ho nahovárajú, aby už priniesol domov nejaké dievča, dokonca, aby začal chodiť do kostola, lebo vraj to to vylieči…
…ale veď on nie je chorý! On len chce milovať tak, ako je to preňho prirodzené, aj keď my to nevieme alebo nechceme pochopiť. On je úplne zdravý človek, veď dokázal vyštudovať, dokáže chodiť, behať, nie je to mentálna alebo fyzická vada. Je to iba homosexualita. Úplne pochopiteľná pre toho, kto ju chce chápať.
Žiaľ, tento prípad ukazuje, že na svete je toľko predsudkov a obmedzenia, že z milovaného dieťaťa sa behom pár sekúnd stane nechcený dospelý. Verím tomu, že ak by sa homosexualita dala dokázať ešte počas tehotenstva ženy, tento človek tu už nie je. A on je jeden z tých, ktorí si to určite nezaslúžia. Ale pochopia to niekedy jeho rodičia?…