Práve dnes som odhalil tu najvačšiu bolesť aká existuje. Ked si človek myslí že bolesť zubov alebo zakopnutý palec je bolesť rovná z umieranim. No ja už viem že je to omyl. Pretože ma zradilo to na čom mi v živote najviac záležalo, to čo mi dávalo v živote zmysel a harmoniu. Ludia, ktorým som veril a myslel som si že su správny, a potom jedneho dňa vás krivo obvinia a odvrhnú ako to najhoršie čo kedy stretli. Oškrabú vás ako blato s podrážky tých najluxusnejších topánok... Opovrhú vami a pritom sa vám pozru priamo do oči a pohľadom vás prevrtaju na skrz. Zhodia vás na dno spoločnosti a označia za démona všetkého zlého. Presne tú bolesť teraz prežívam no žiaľ liek na nu nieje pretože ani morfium by ju čo i len málinko neutlmilo. Prúdi vo mne hnev všetkých strán a žiaľ tak velký že by doň bolo možne obaliť matičku zem. A "on" ten čo mi dal v živote najviac je zrazu v nedohladne a ja bez neho strácam schopnosť zdravo rozmýšlať. Je to ako prehliadač bez pripojenia na internet. Márne budete dávať "obnoviť" aj tak vám stránku nenačíta. Srdce sa mi zmenšilo na veľkosť tej najmenšej častice aká existuje a duša odyšla nevedno kam. Moje úmysli a kroky tej budúcnosti, ktorá je už dnes su nejasné. Cítim sa ako chimérsky vojak, ktorý padol v boji a na blizku niet druha čo by zapálil kadidelnicu a zábranil tomu aby z jeho padlého tela, ktoré v plamenoch mizne odyšla s polu s ním aj jeho duša. A seraf večný chimérsky nepriatel anjel s ohnívymi krídlamy sa vecne kája nad smrťou nepriateľa. Som len schránka a vietor ma pomaličky rozfúkava na častice prachu, ktoré odletia nevedno kam. Možno len kúsok od miesta, kde zmysel mi dáva lásku a láska ma robí nesmrtelním.