„Povedz mi, čo hľadáš?“
„Svojho budúceho partnera.“
„Ach, toľká romantika. To si ale moc neobjasnil. Každý tovar má názov, značku, zloženie, dátum spotreby...“
„Tovar? Trochu divná metafora. A možno ani nie. V prvom rade, by to mal byť normálny chlap, nie nejaká slečinka. Som predsa gay, to znamená, že nemám záujem o ženy, ale o mužov.“
„Normálny chlap. To asi znamená chodiaca kopa svalov s emočným minimom, ktorá sa umýva raz do týždňa, hráva futbal a každý deň chodí do krčmy.“
„No zas tak som si to nepredstavoval. Na kulturistov sa ani nedá pozerať, ale na druhej strane postavu by mohol mať trochu vypracovanú. Je však podstatné, aby tam bola sympatia a chémia.“
„Jaj, tak to by si mal asi hľadať v nejakej modelingovej agentúre. Pozor, sexi chlapcom s postavou antického boha však väčšinou nejde o „partnera“. Ale nedaj sa rušiť, pokračuj.“
„Musí nám to klapať v posteli, bez toho to nejde...“
„Aaaa, chlapec hľadá znalca, o ktorom hovorí každý tretí ako o samcovi, s ktorým mal ten najlepší sex. Čo ďalej?“
„Tak som to vôbec nemyslel. Ďalej by sme si mali rozumieť, mal by mať pre mňa pochopenie, byť citlivý, mal by mi vedieť ukazovať, že ma má rád...“
„Takže predsa len hľadáš ženu. Alebo možno ešte nejakého maminkinho maznáčika, ktorý spáva s plyšákmi, ak práve nechce vyskočiť z okna. Ach, ospravedlňujem sa za svoj sarkazmus a neustále prerušovanie. Akosi nedokážem udržať jazyk na uzde. “
„Moje myšlienky akosi prekrúcaš do extrémov. Nevravím, že musí byť perfektný, stačí ak bude každé z kritérií aspoň čiastočne spĺňať. Napríklad vôbec nepotrebujem vedľa seba nejakého fajčiara, pijana alebo dealera.“
„Tomu sa hovorí nedokonalá dokonalosť. A buď trochu tolerantný, napokon aj ty si už viackrát siahol po krabičke cigariet, nespočetnekrát po fľaši a aj nad drogami si už uvažoval. “
„To je niečo iné, ja nie som nijaká troska.“
„Skutočne? Tak prečo sa potom so mnou rozprávaš? Nemusíš ani odpovedať, radšej pokračuj v naivnom vykresľovaní svojho princa.“
„Ja nepotrebujem žiadneho princa, jednoducho chcem len niekoho, koho budem môcť mať rád. O to predsa ide všetkým ľudom, nie?“
„Ach, ty si vytrvalý rojko. Ľuďom ide o seba, o peniaze, moc, kariéru. City sú prežitok, v skutočnosti ťa robia len slabším. Povedz mi čo dobrého ti v živote priniesli? A napokon máš tu predsa mňa.“
„Teba a všetky tie tvoje múdre reči. Ja chcem reálneho človeka, potrebujem skutočné objatie zakaždým, keď sa mi bude chcieť plakať.“
„Ja som len realista, bez môjho triezveho pohľadu na svet, silnej vôle a osobnosti by si sa ďaleko nedostal. Vždy som ťa chcel len chrániť. Nikoho iného nepotrebuješ. Ja si ťa objímem.“
A tak ležím na posteli s rukami obtočenými okolo vlastnej hrude.