31.december 1880 Beckov
Blíži sa Nový rok, už je po jedenástej, onedlho odbije polnoc.
Okolnosti so sebou priniesli, že dnešné poobedie som trávil osamelou prechádzkou. Trochu som si usporiadal udalosti uplynulého roka a dospel som približne k tomuto výsledku. Treba sa opäť začať približovať k prírode po každej stránke. Čiastočný odklon od nej bol nevyhnutnosťou, lebo sa bolo treba vrátiť v kresbe postáv k počiatkom schematizmu.
Začalo sa to koncom minulého roka a uvedomelo začiatkom roka v Ríme.
Jarný pobyt vo Viedni nepriniesol výsledky. Leto ubehlo maľovaním kostolného obrazu a štúdiami v prírode, podobne aj jeseň.
Začiatok zimy vo Viedni sčasti splynul s vážnejším kreslením, ktoré som na jar nedokončil (postavy). A teraz konečne, posledných osem dní, ktoré som strávil v Beckove, bolo pokojných, mal som čas aj príležitosť vyčistiť si myšlienky a približovať sa opäť k prírode. A to takým spôsobom, akým som sa nepribližoval už takmer dva roky. Opäť sa usilujem dostať do rovnováhy a od jednostranného učenia, ktoré bolo užitočné, opäť nastupujem vlastnú cestu. Zvlášť dobré podmienky na to boli teraz, s mäkkými, teplými a zaujímavými náladami, ktoré možno pozorovať iba počas skorej jari.
31.december 1881, Beckov
... odteraz nech je mojím jediným cieľom zmeniť sa, zlepšiť a ďalej bojovať, lebo duševný pokoj a sebauspokojenie je to jediné, čo mi z toľkých pekných snov ostalo.(...)
31.december 1907 (adresované nebohému priateľovi)
Syn môj drahý, dnes je posledný deň roku smútku.
Samozrejme, na teba, a opäť len na teba myslím, na konci tohto prvého roku smútku a na začiatku druhého. Ostanem s tebou, nech sa so mnou deje čokoľvek, budem sa teraz k tebe túliť, moja zlatá, čistá duša; pri každom svojom čine cítim, že iba s tebou, cez teba sa môžem oslobodiť od zlého. Drahý, jediný môj vodca v tejto beznádejnej tme, iba tak zo mňa môže niečo byť, ak ťa budem počúvať. Milovaná, drahá, dobrá duša moja, keď som ťa zo žartu volal pánom "Führerom" (veď pre vojakov si bol naozaj Führer), kto by si bol pomyslel, že budeš skutočne vodcom svojho starého priateľa. Jediný, naozaj dobrý pocit, ktorý sa v mojej duši zrodil, je skutočná láska, a za to ti môžem s istotou ďakovať.
Začínam pociťovať teplo, moju utýranú dušu naplní predstava, že predsa len budem dosť silný a neoblomný, aby som ti mohol byť oddaný a verný.
31.december 1909, Kelenföld - Budapešť
Popoludní som sa previezol na propeleri do Budy z novej stanice na Námestí Borános.
Šiel som po násype smerom k zimnému prístavu, bol nádherný jasný deň, slabý severný vietor, nádhera.
Dunaj bol zelenomodrý, sivastý, zlatkastý. Topole zelenosivé, svetlo v zlomoch zelenšie, veľmi svietivé. Západný zráz násypu je tienistý, horná časť slnečná. Obloha teplá, modrá.
31.december 1916, nedeľa, Viedeň
Môj zlatý, drahý druh, priateľu, syn môj, vodca, čistá dobrá duša, Nyuli!
Dnes v noci bude 10.výročie tvojej smrti. Večer sem prišiel Ulrich, ktorý slúži vo Floridsdorfe ako domobranec. Odrazu je veľmi zlomený. Vidím v ňom seba, aj ja začínam ťažko dýchať.
Posledného dva a pol roka som žil všelijako, ale predsa to nebolo také zlé a unavujúce ako v ateliéri.
Veľmi často som myslel a myslím na tvoju smrť. Smerom dovnútra som príliš nepokročil, intenzívne som žil vonkajším životom.
Vo chvíli, keď by som ťa, môj zlatý drahý Bálintko, mohol opäť vidieť, by som sa s radosťou zriekol života, veď už začína byť pre mňa veľkou príťažou.
V noci ešte musím dokončiť dva obrazy, sú to novoročné dary, možno si túto noc ani neľahnem.