Dnes som čakal na stanici na autobus . Pri občerstvení stál jeden pán ,podišiel ku mne z odhasením špakom ktorý predtým predomou vybral zo smetiaka , dal si ho do ust a poprosil ma o ohen . No ešte predtým niečo zahadzoval do smetiaka a neštastím mu ten papierik padol na zem . Viete čo urobil ? Zohol sa pon a hodil ho tam kam patrí . Vtedy som si pomyslel že ten chudák nemá nič ale humánnosť má na správnom mieste . A ja som spravil jedno . Zapalovač som mu nedal ale povedal som mu nech zahodí špak . A potom som mu ponúkol normálnu celu čistú cigaretu a požičial som mu zapalovač . Z tých pár drobních čo som mal vo vrecku som mu kúpil čaj . Pretože som ho obdivoval a uvedomil som si jednú vec . Ja možem mať všetko . Strávim vianoce z rodinou ,dostanem darček a budem mať večeru na stole ,ktorú tam mám každý den . Ale on nie . Obdivoval som ho ako to zvláda vonku bola zima , nemal nič a ani blízkeho ktorý by ho pohostil na vianoce . Obdivoval som ho pretože mne chýba jeden človek , ktorého milujem a život sa mi rúca a on úplne sám v problémoch bez penazí a potravy na prežitie no stále sa choval ako človek a aj ten obyčajní papier dal do smetiaka čo by mnohý z nás len pokyvkali hlavou a sraly na to.Šli by dalej . V hlave by si povedali ved čo šak je pri smetiaku nevadí že som sa netrafil . Dakujem mu za ten priemny pocit aspon som zistil že ludia ale myslím len ty skutočný ludia z humanizmom ešte nevymreli . Dal my nádej . A keby ste ho vydeli ako strašne dakoval ako si vychutnával ten čaj a aký pohlad mal ked som odchádzal od neho . Cítil som sa fakt priemne .