Bolesť ma ničí, uzko zvíja do klba beznadeje. Anjel, ktorý nadomnou lietal statil silu a bol padlý. Prišiel o dar vznášať sa nad obzorom iných o svoj pôvab a odlišnosť. Život mi dal aj vzal tak to chodí všade. Kniha strácajuc písmenka a ja trhám strany. Pretože nechcem aby ten príbeh skončil. Kniha je príbeh, ktorý človek stvárni na papier vdaka myšlienkam. Otvorí ju číta a po či už dojímavom alebo vzrušujúcom diele knižku zavrie. Tá mojá je iná. Je to ako kniha Atreia a Falca. Je to nekonečný príbeh, ktorý pri čítani prenáša dušu do fantazie, ktorá bola napadnutá zlom. A tak ako v tom príbehu aj ja hľadám slovo, ktoré krajinu kúziel zachráni. Prosím odpusť. Prosím ber moje dakujem za všetko to čo bolo. Uchovaj si zmienku o mne v srdci. Daruj mi kusok miesta v nom.
Klemby domu prinašajú bolesť a žial. Pri pohlade na pestro rozrastenú záhradku a stromky, ktoré ju lemujú mi je clivo uzko mi zviera sval, ktorý je k životu tak potrebný a oči mi zahmlieva pláč, ktorý tak ukrutne bolí...