Beáta sa plaholčila po červenom koberci, a plašila od seba nie len spité ženy naokolo, ale aj mačky, ktoré ju vždy prenasledovali ako Whiskas. Niekedy mala pocit, že je asi „Cat woman“. Jedine ony vedeli, čo si myslí, ako sa tvári, akú ma náladu. Vedeli, keď bola zlá alebo zákerná, keď mala sex s dvoma mužmi za deň, alebo či kradla, aby sa „mala lepšie“. Možno to bolo ale aj pre to, že používala luxusnú kozmetiku z ktorej sálala vôňa na kilometre, ktorú tie mačky tak milovali. Vrhla na jednu vypasenú ryšavú pohľad, tá jej ho vzdorovito vrátila, zatskala na ňu a už jej nebolo. Na to aký mala kufor sa prekvapivo obracala a tlapkami odpochodovala. Beáta sa zamyslela... lepšie povedané, jej mozog vo vínnom kúpeli podával vždy perfektný výkon. Rozmýšľala, či pár hodín pilatesu na viac spraví jej pozadie tak ohybným a pozrela sa na svoje alter-ego. To len pokrčilo plecami a tak sa vrátila naspäť do reality.
Sufražetky zmizli z jej sociálnej zóny, vytiahla svoj telefón, odpísala na správu a čakala. Ruka jej prikladala cigaretu k perám ako kyvadlo na pražskom metronome a ona miestami mizla zahalená v dyme. Rozmýšľala nad tým, prečo sa jej život musí komplikovať vždy, keď si už myslí, že je všetko zažehnané od Služby, až po jej pra-pra-pra vnúčatá. Kradla, ale podporovala charitu. Brala tam, kde sa dalo, ale zase dala tam, kde trebalo. Bola milá k ľuďom, keď sa nudila. Dokonca sa vedela aj usmiať. Vnútorne sa vôbec necítila na to, aby bola takto skúšaná osudom. Keby mohla, tak by si kúpila aj to prekliate koleso šťastia. Za kartárkami už dávno nechodila. Cigánky ovešané šálmi okolo nej len lietali s kadidlami, prorokovali jej bohatstvo, krásu, moc a úspechy, pritom hlupaňe nevedeli, že to všetko už dávno má.
Znova sa rozrazili dvere podniku, vysoký pitbull, ktorý zaisťoval bezpečnosť na ňu žmurkol a vypustil z klubu Marušku. Tá sa tackala k Beáte ako slepec, spievala si niečo po rusky a rozdávala úsmevy naokolo. Asi si myslela, že sa ešte fotí. Beáta rezko podišla k nej, schmatla ju za ruku, očami prebehla okolie a sípavo na ňu hovorila. „Hlupaňa, kroť sa, lebo všetko pokazíš!“ Maruška sa zasekla, vrátila sa naspäť do reality a svoje ruské cédečko od Tatu zasunula naspäť do Jukeboxu, ktorý spravovala v hlave. Mrkala očami ako pokazená Barbie a postupne sa jej rozjasňovalo, prečo vlastne pribehla von. V tom vedľa nich priparkoval luxusný bavorák, stiahlo sa tmavé sklo na zadnom okne a s veselosťou ich sledovala bravčová hlava, ako sa jedna žena opiera o tú druhú. Muž, ktorý sa volal Sergej vystrčil ruku a podával Beáte menší sáčok, plný nejakého prášku. „Nespotrebujte to naraz, pani Belohorská“, usmial sa muž a koketne na ňu zatrilkoval. Beáta čiahla do kabelky ako do mechu, cez otvorené okno mu prehodila rolku zelených bankoviek, zatvárila sa ako sup a odvrkla. „Slečna, ty idiot, a to, čo si mi doniesol nie je pre mňa!“ Muž sa zachechtal a skôr ako sa Beáta stihla otočiť na opätku, už ho aj s autom nebolo.
Beáta chytila Marušku za ramená a uisťovala sa pohľadom, či je už kompletne pri zmysloch. Chcela s ňou zatriasť, ale na to ju mala veľmi rada. Dala jej pár kontrolných otázok, na ktoré s prehľadom zamumlala odpoveď a tak nastal čas na lámanie chleba, krkov aj iných vecí. Ženy si v rýchlosti zopakovali vopred dohodnutý a starostlivo vypracovaný plán. Služba už bola na určenom mieste, a tak nastal čas na pomstu. Beáta si vytiahla ďalšiu cigaretu, svoju vernú spoločníčku, Maruška šla naspäť do klubu vykonať to na čom sa dohodli a do kabelky jej pribudol balíček doručený expresným poštárom. Beáta ostala sama na ulici, poryv vetra jej preťal vlasy a ona pootočila hlavou. Z diaľky na ňu svietili mačacie oči, čo jej dodalo energiu a tak sa vydala naspäť do klubu, aby odpratala prvú semetriku z cesty tam, odkiaľ privandrovala.