ara_paireti (31/178/68)

– Praha
S diablom bez diabla
No a neber drogy! V tomto svete a s takýmto životom. Dávať lásku, ale nedostávať jej dostatočne veľa naspäť. Žiť ako z minimálnej mzdy... spred päťdesiatich rokov. Každá kvapka sa zrazu počíta a každá sekunda ja hodná života. Života, ktorý len zahadzujem, tváriac sa, že to je predsa len pre vyššie dobro. Z bazénu ostalo už len pár kvapiek. Malých, priam zo zlata a bez prestania vymýšľam spôsob ako tých pár skutočností uchrániť a nedovoliť im sa premeniť na pár neskutočností.
Bojovať proti fyzike básňami? Pre fyzika absurdné, pre básnika nemožné. Pretože nejde o víťazstvo, sa oplatí zdvihnúť plagátik na demonštrácií srdca, vetriac výpoveď vo vzduchu presiaknutom klamstvami. Nepovedať pravdu = prvý krok do pekla. Nie toho pekného s diablom a večným ohňom. Iba do pekla, samého pekla, kde sám človek nenájde seba, lebo v samote sa cítiť sám nedá a každý kontakt sa trestá samotou, ktorou naplnený džbán nepretečie, lebo sa nerovná samotnej hodnote bytia sám.
Vojny nevznikajú pre kusy zeme stále rovnaké, ale pre umelé udržiavanie už niečoho umelo vytvoreného. Tak prečo môj pešiak nič nezmôže proti rozhodnutiu o rozpustení vojsk, ktoré prišlo tak náhle z hora? Bojovať sa vydávam na misiu s krycím názvom Peklo. Nezmyselná vojna jedného pešiaka, povedal by niekto pre koho sú zbrane nástrojom na ceste k sebe, nie ku mne. Otvorila sa mi zem, v celej svojej prenádhernej krotkosti. Mám možnosť výberu ako pri každej kvapnutej kvapke bez stopy stratenej v mori ilúzií. Ustáť na prahu čo najdlhšie.
Bitý plameňmi, hladený slzami, zasadnutý prachom a ošľahaný vánkom. Taký je môj pešiak. Zbitý pes odhodlaný ostať nerozhodnutý. Držať si nezávislú stranu na povojnovom poli, kde sa dvíhajú čaše na oslavu mŕtvej duše. Strieľaj! Za svoju pravdu, nie za svoje šťastie. Zajatca z neho neurobíš, jeho srdce už má majiteľa a telo nepoužiješ. Prstom pohlaď spúšť. Telo oklamem morfiom a dušu predám okoloidúcim tónom. Nech naveky tancuje medzi kvapkami času a iskrami neistoty.
Pretože si nespomenie kráľ na svoju armádu, na loďku priviazanú o strom či okamih prežitý s ním... So šťastím začiatočníka prelievaš sudy vína, s nenávisťou služobníka okrádaš národ. Vedome vrháš kopiu ako prvý krát si sa rozhodol za dvoch.