Len ten chabý vánok rieši problémy minulosti. Hore a dole. Odrážaš sa s tým, že dúfaš, že ďalší krát už nedopadneš. Spievaš o láske, no v skutočnosti len napodobňuješ len seba. Bojíš sa. Vyskočiť a plávať. Rukami chytáš trblietka a hráš sa s vlasmi. Daruješ mi odvahu. Túžiš po tom tak rovnako ako ja. Nezávidíš, len sa tešíš. Kraľuješ pomaly padajúcemu prachu v lúčoch svetla. Jemný pohyb brvou a každému je jasné o čo tu ide. Pokojne. Dýchaj.
Berieš do rúk laná a hráš sa s nimi ako s loptičkami. Nepýtam sa, že prečo. Je to nevhodné. Kreslím čiarky, píšem bodky. Nezmyselne falšuješ životopisy. Vyrezávaš pečiatky zo zemiakov a potvrdzuješ s nimi steny ciel. Je to správne a legálne. Učiť sa. To, hento a oné o tom. Hrdo vykrikuješ o vtáčom štebote všetkým slepým, že keby to šlo, tak pozbieraš semiačka krásy a vypestuješ hudbu snov. Obdaruješ deti nadávkou s úsmevom. Skratuješ pochmúrené žiarovky pohľadom. Veríš v jedno, no nie si to ty. Nie je to podstata života, ktorú uznávaš. Ľúbiš, lebo to vieš a smieš.
Smiešne citoslovcia „Ha“ či „Hi“ tiež nie sú bez viny. O nás je toho veľa povedané. V cudzích jazykoch, nikomu známych sa hovorí na miestach známym všetkým. Srdiečka vyrobené bez lásky s krásnym obalom bez cukru. Si súčasťou veľkej oslavy. Spontánnej a bez príčiny. Máš rád hudbu a tanec, no ako mizerný tanečník a spevák si ma dokonale oklamal. Počítaš kachličky v chodníku, ako keby to malo byť riešenie na otázku: „Kedy sa znovu uvidíme?“ Kľúčik od zámku na bicykel sme už stratili, nakoľko ho ujebali pred mesiacmi. Neviem kým a z akých príčin.
Som vďačný za odkazy napísané prstom na mokré zrkadlo. Čo sa hýbe to žije, no nie všetkým čím hýbeme aj žijeme. Nekúpiš mi nekonečnú knihu, lebo sme ju nestihli napísať. Sme rakeťáci s povesťou násilníkov a roľníkov. Darujem ti pusu na líce bez poplatkov, lebo na prespatie ti stačí jeden spacák. Skôr než zovrie voda, otočíš celý svet hore nohami. Zmeníš farbu, nastavíš jas, poukladáš myšlienky, vyčaruješ slovo, aby maslové keksy chutili ako pečené iniciálky mien. Spávaš nahý pod kopou oblakov. Zmyselne hýbeš perami, keď bez zvukov vysvetľuješ roztápanie času. Ľady praskajú s každým jedným nádychom. Dýchaj. Pokojne.
Nech ďalšie jedno citoslovce je nazvučené blyštivosťou. Zoberiem ťa na výlet a len ty vieš odkiaľ. Naučím ťa hovoriť pravdu a spávať pri svetle. Niekedy stačí jedna sviečka na zmenu zvuku, nájdenie smeru či rozpustenie soli. Si chlapec rastlina, ktorá nie je jabloň a nerodí každý rok. Aj keď je tvoje ovocie jedným z najsladších, každé sústo chutí inak. Nechcem aby si pochopil, odhalil tajomstvo, rozlúštil hádanku, našiel fontánu života. Toto nie je beh na dlhé trate, skôr prechádzka bez konca. Kolonizácia bez hriechov, posmeškov a očakávaní. Bicykle prídu a odídu, no hore a dole vedie cesta stále rovnaká. Múdry človek sa nerodí s tým úmyslom, že bude nadaný. Rovnako ako umelec sa nerodí s tým, že bude krásny. Produkty životopisov napísaných tebou. Nevedia akí šťastní sú, pretože skrz trošku lásky nevidia svoj odraz.
Nakoniec, však aj celofánové slniečko je len prezlečený úmysel. Batôžtek si naplním krámami, ale viem, to v sebe nezmestím do nášho známeho vesmíru. Nenachádza sa to v periodickej sústave prvkov a nevyrábajú to ani v Číne. Zo sveta slniečok unikla sila a viem, že letenka tam je jednosmerná. No nikto mi nezabráni ťa tam uniesť. Pokiaľ bude existovať jazyk nikomu známy či zážitok nikým neprežitý, neodmietnem žiadosť o tanec. Rozpoviem ti príbehy mincí na dne fontán ak budeš počúvať trenie dlaní a chrapčanie snehu. Nezostarneš, pokiaľ nezabudneš skákať tam hore... zadarmo.