Milujem jeseň. Tie zafarbené stromy o ktoré sa opierajú posledné lúče slnka kým zapadne za horizont, vietor a šušťanie listov, ktoré pozvoľna opadávajú, dážď za oknom mojej útulnej izby kde mám svoje knihy, obrazy, pracovný stôl... a všetko v tom mojom nekonečnom internom bordely a neporiadku za ktorý mi moja mama neustále nadáva :D v tom skleníku - v tej oáze môjho mikrosveta kam sa utiekam pred okolitým svetom a jeho nástrahami. Milujem zimu - hory, sneh, zasneženú chatu, ktorú najprv treba odhádzať aby som ju našiel, môj snowboard, rozhorený krb a praskanie dreva v ňom. Večerné usínanie v mojej posteli a pohľad na zasnežené ihličnaté tatranské stromy, vianočné zdobenie a očakávanie na Ježiška :) Jar - to je ako keď sa znova zodvihnete a začnete zhlboka dýchať. Všetko je krásne plné ostrých farieb, lúky zelené, v rybníkoch život a ten úžasný čerstvý vzduch a blížiace sa leto :D Tie moje nekončené letné prechádzky po tatranských končiaroch a premýšľanie o zmysloch a nezmysloch. To brázdenie rozpálenými bratislavskými ulicami na mojom skateboarde a kľučkovanie medzi nadávajúcimi ľuďmi, pád, roztrhané nové rifle - nevadí postavím sa a idem znova... :D