Mesto. Velke mesto s mnoho ulicami mnohymi ludmi. Kracam tymto mestom uz od mala. Stretavam ludi. Casto prejdu okolo mna a ani si ma nevsimnu. Niektori sa pristavia a stanu sa mojimi priatelmi, ludmi koli ktorym som ochotny polozit zivot.
Chcel som byt priatelom pre kazdeho kto pojde okolo. Veril som ludom a vzdy som sa im snazil pomoct.
Kracam a vo vykladoch vidim svoje sny, ako cakaju kym si ich splnim. Kym si pre ne pridem. Ulice su krasne, slnko svieti. Obcas prsi, ale vzdy to casom prejde. Sem tam sa prezenie nejaka burka, no aj tu vzdy ustojim a vzdy opat vyjde slnko.
Kracal som tymto mestom, tymito ulicami. Az jedneho dna som stretol zenu. Zenu ktorej som dal svoje srdce. Podal som jej svoje bijuce srdce na dlani. Patrilo len jej a nikomu inemu. No ona si toho nedokazala vazit. Nevedomky moje srdce stlacala v dlani. Az jedneho dna. Pustila moje srdce na zem. Na zem do prachu bolesti a utrpenia. Sama si neuvedomila co urobila. Bolo uz priliz neskoro. Odisila s niekym s kym si myslela ze bude stastna. Podlomili sa mi kolena. Spadol som na zem a dival sa ako moje srdce prestava bit. Par krat sa ta ktora moje srdce upustila vratila a zdvyhla moje srdce. Oprasila ho a povedala ze uz ho nepusti. Veril som jej a dovolil som jej si ho znovu zobrat. No ona ho znovu upustila nazem. Nevedela sa rozhodnut koho srdce chce. Vzdy ked sa sklamala tak sa vratila kumne aby sa znovu dala dokopy. A ja som padal a vstaval znovu a znovu.
Slnko uz davno nesvietilo. schovavalo sa za mrakmi. Dazd neustaval.
Dazd aky som nikdy predtym nezazil.
Uz som nedokazal znovu vstat. Uz som nedokazal znovu dat niekomu moje srdce
Tej ktora mi tak ublizila, tej ktorej som dal svoje srdce tolko krat som povedal neh odide. Neh odide z mojej ulice. Z mojho zivota. Bolo to to najtazsie rozhodnutie co som urobil. Odisla a ja som sa uz nedokazal postavit.
Lezal som na ulici doranany v kaluzi vlastnej krvi. Ostatny ludia ktorych som nazyval svojimi priatelmi odomna odisli. Sli prec, lebo nechceli zmoknut. Neboli ochotny zmoknut koli mne. Hoci ja som koli nim zmokol vela krat. Vzdy ked som im pomahal. Ostal som sam uprostred ulice. Uz to nebola ta stara znama ulica. Slnko uz nesvietilo. Ludia uz nesli okolo. Kedysi plne ziariace vyklady boli porozbijane, prazdne, vykradnute... Moje sny boli prec.
Prec aj so vsetkych pre co som zil.
Lezal som na ULICI STRATENYCH SNOV.....
Dlho som cakal ze niekto pride. Pride a pomoze mi vstat zo zeme. Oprasi ma a povie mi ze vsetko bude dobre.
Plynuli dni, tyzdne mesiace. No nikto neprisiel...
Za ten cas som pochopil, ze nikdy nikto nepride. Ze sa musim postavit sam. Rany ktore som po sebe mal sa este stale nezahojili. Boli priliz hlboke.
Pozbieral som vsetku silu odvahu a postavil som sa. Citil som ako ma nieco taha k zemi. Citil som ze som na to sam. No sam sebe som nedovolil opat spadnut. Kolena sa mi triasli od tarchy. Prinutil som sameho seba vykrocit. Prinutil som sa odist z ULICE STRATENYCH SNOV.
Ako som kracal videl som vsetky tie prazdne vyklady, kde predtym boli moje sny. Teraz boli fuc.
Podarilo sa mi dostat az na koniec tejto ulice. Uz som bol priliz daleko na to aby som sa vratil. Priliz som sa snazil na to aby som to vzdal. Hned ako som z tejto ulice vysiel z poza temnych mrakov zacali presvytat slabe luce slnka. Citil som ze som vyhral. Vyhral sma nad sebou. Vtedy som tam sam sebe prisahal ze uz sa nikdy nevratim na Ulicu stratenych snov.
Teraz kracam. Kracam svojim mestom. Kracam co najdalej od miesta kde som tak dlho trpel. Obcas zabludim a niekde v dialke zahliadnem tu ulicu. Ale vzdy sa otocim a idem opacnym smerom. Casto stretavam ludi ktory tak ako ja kedysi lezia doranany na ulici. Neklamem im ze nieco bude dobre, neklamem ze zivot je dobry. Poviem im ze ziadny hrdina nepride. Ze oni sami sa musia postavit.
Tak ako ja. Niektori ma za to nenavidia. No casom pochopia ze ja som bol ten co im skutocne pomohol.
Zivot je taky aky si ho urobime. Nase mesto je take ake ho chceme mat.
Zalezi len na nas a na nasom odhodlani.
Clovek nikdy nesmie dovolit aby mu ludia zobrali jeho sny. Je to horsie ako smrt.
Najtazsie pre cloveka je naucit sa zit sam so sebou. Ked to dokaze, potom dokaze cokolvek v co bude verit....