Monciciak (35/172/99)

– (SR) Nitriansky kraj » Levice
Zajtrajšok... Boli zlomení a sami. Minulosť zabila prítomnosť a tá pochovala budúcnosť. Tam za
bolesťou srdca, kde nie je nič, len suché rieky zo slz a tma zavretých očí zajtrajška. Teraz si uvedomili, čo je to samota, desivá samota vyvierajúca z ich vnútra. Akoby srdce prestalo biť a život sa na chvíľu zastavil. Niekto im zobral ten krásny pocit, čo človek získa, keď vie, že ho čaká zajtrajšok.