365 dní Lásky
úvod
Láska je cit. Vďaka nej si ľudia uvedomujú aký sú, aké majú chyby a za čo všetko sú zodpovedný. Láska ľudí posúva ďalej, ale môže ich aj zabrzdiť, pokaziť alebo úplné položiť. Je krásne byt zamilovaný, prežívať všetko to úplné nádherné, tie chvíle, to ticho dvoch tiel...ale ne vždy je to krásne, a ideálne. Láska prináša veľa problémov, kríz, nepochopení, duševných zranení a sklamaní. Vždy boli keď človek o ktorom si myslite že je dokonali vás sklame. Cítiť sa ponížene, úboho a hlúpo...koľko krát aj beznádejne a niekedy cítiť aj vinu za to že sa to stalo. Ale prečo o tom vlastne píšem? Pýtam sa sám seba a sám si aj odpovedám:- Toto všetko som prežil a cítil!-. Milujem strašne moc. Nie zo zvyku ale z lásky viem čo je zvyk, a teraz viem čo je láska. Iný povedia že láska je cit čo vyprchá, iný zas že láska je zvyk. Niektorý berú lásku ako prízemný cit a ďalší ako chémiu. Neviem odpoveď, aj keď som sa snažil koľko krát na ňu prísť, pochopiť čo sa to vlastne deje o čo ide, proste neviem čo je v tom. Ale môžem povedať akurát ako to všetko cítim. A dosť intezívne! Milujem strašne moc, som na tom človeku závislý, nemyslím riadim sa inštinktívne, koľko krát sa pýtam prečo som urobil niečo, čo by som za normálnych okolnosti neurobil. Prečo som toľko krát plakal, prečo som sa toľko krát ponížil, povedal „prepáč“ aj keď som vedel že to moja chyba nie je. Je to láska? Pre mňa je ten človek boh, inšpirácia, motivácia, sila...obdivujem všetko čo urobí usmievam sa na neho, aký je krásny, v mojich očiach je to niekto, osobnosť, dokonalý. Kolkom krát som si povedal, že už sa nejdem snažiť, nechám to na neho, a proste budem si držať odstup nebudem sa toľko otvárať, lebo keď sa človek otvorí je zraniteľný, a taká rana boli 100 krát viac ako normálne. Pýtam sa: „je láska o dvôvere?“ . Pýtal som sa to už tisíc krát a neviem. Keď človek sklame tvoju dvôveru, veriť je ťažké. Skúšam veriť ale dakedy to nejde, musím sa opýtať, zistiť si ako to je. Pravda bolí, ale je lepšie sa robiť hluchým, slepím len preto aby som sa netrápil? Myslím si že nie, a nechcem byt hluchý a slepí a trápilo by ma vedieť o niečom a dusiť to v sebe. „Ako to cíti ten druhý?“ to je fest otázka. Keby sa dalo vniknúť do hlavy a vidieť presne že nad čím premýšľa ten druhy, vedieť na čom som, ale to nejde a práve preto je problém keď človek nevyjadruje tak city ako napr. ja. Som schopný za deň človeku povedať milujem ta aj milión krát. Lebo proste to cítim, chcem aby to vedel a čakám od neho to iste. chcem počuť milujem, chcem počuť keď poviem, že: „bojím sa o teba lebo, mam pocit že nie som pre teba už dosť dobrý“ chcem počuť: „nie láska! Ty si jediný, najužastnejší človek v mojom živote, milujem ta, a fakt sa nemáš čoho báť lebo si pre mňa len ty!“. Nevravím že to ma byt práve takto, ale chcem niečo podobne, chcem istotu. chcem to cítiť úplne najviac, ako sa len dá! Možno som len náročný a možno divný ale chcem to tak cítiť vše! Ale neexistuje vzťah bez kríz, a aj ak áno, tak nie je o láske. Láska je užastná vec, len treba si dávať pozor, a pozorne premyslieť každý krok, lebo ak sa raz potkneš, je možné že prestaneš veriť. Dúfam som nikoho moc nevystrašil. Ale sú aj pekne veci, chvíle ktoré sú koľko krát miliónové momenty a aj o tých to bude. A okrem mňa aj o jednom človeku čo je pre mňa všetkým. Prvý človek s ktorým som prežil: „365 dni lásky“.