Bolo to už dávno, tak neviem prečo to až teraz píšem, ale zážitok vo mne ostal navždy, preto sa musím podeliť aj s vami.
Bol som na prechádzke s mojou tetou (maminou sestrou) Martinou a malým bratancom Šimonkom. A tu sme šli dole po ulici 29. augusta, to je ulica, ktorá ide pozdĺžne s Medickou záhradou až ku gréckokatolíckemu kostolu. A ako si tak vykračujeme s malým Šimonkom sa hráme a veselo si tlieskame, vidíme, že čosi je na strede cesty. Niečo čierne. Vyzerá to ako...mačka? Áno, je to mačka. A je ranená.
Obaja sme ohromený a pozeráme sa na mačku, len malý Šimonko, tlieska ostošesť a v tvári má výraz nechápajúceho dieťaťa. Veď prečo aj nie. Za 1. nevie čo je to mačka a za 2. nevie čo je to ranená mačka. A tak tam stojíme a pozeráme. Ani jeden z nás nemá odvahu sa k tej mačke priblížiť, napriek tomu, že nám trhá srdce pozerať sa na ňu. Sledujeme ako ide auto a už vidíme, že prejde kolesom mačku, ale našťastie sa jej koleso vyhlo. Hádame sa, kto pre mačku pôjde. Ani jeden z nás však nechce ísť. Obidvaja sme fascinovaný. Áno, pretože smrť je sama o sebe fascinujúca, ale aj strašná. A tak ako už už...
DEUS EX MACHINA
Ulicou sa rúti BMW také to veľmi drahé. A my už len pozeráme, že život mačky skončil. Auto prudko zabrzdí, autá za ním skoro nabúrajú, ale iba skoro. Z auta vyskočí muž. Ten typ, o ktorom by ste si povedali, že je to povrchný model, ktorý sa stará iba o seba (a vyzeral, že uffff). Ale nie. Tento muž po vyskočení z auta, sa skloní k ceste. Na svoju asi veľmi drahú košeľu privinie mačku. Ruky má od krvi, košeľu má od krvi. Pristupuje k nám a povie: "Neznam čom tote ľudze su taky..."
Zavoláme slobodu zvierat, aby aspoň prišli po zviera. Vraj to neprežije. Aspoň neskončila iba tak na ceste. Sme ohromený mužom, sme sklamaný zo seba.