Sofia Coppola, je mojou obľúbenou ženskou režisérkou. Jej filmy ako Stratené v preklade či Smrť panien, sa dajú považovať za kultovú záležitosť a teraz keď príde jej nový film do kín, som si povedal, že by bolo vhodné pozrieť si od nej film, ktorý som ešte nevidel a to Marie Antoinette, ktorý som strašne dlho odkladal, kvôli tomu, že som sa bál, že sa mi nebude páčiť a ja tým stratím obľúbenosť danej režisérky...opak však bol pravdou.
Maria sa v 15. rokoch vydala, v 19. rokoch stala kráľovnou a v 20. legendou a práve o tom, že bola legendou je aj film. Začína scénou, kedy mladú Mariu prevážajú z Rakúsko-Uhorska, na hranice Francúzska, kde je prezlečená do jedných z mnoha šiat, ktoré v záplave filmu je možné zhliadnuť a tam ju ukazujú kráľovskému dvoru. A tak sa koná svadba a Mária sa stáva manželkou Ľudovíta XVI. Ale nie je šťastná, nielen kvôli, tomu, že manžel s ňou odmieta intímne zblíženie, ale je aj unavená z celej dvornej etikety, ktorá je rozdielna oproti Viedni. Na nervy jej lezie aj kráľova milenka Madame du Barry a odmieta s ňou akékoľvek konverzácie. Bola by to však osudná chyba a tak ju napraví. Du Barry sa zbaví až po smrti kráľa Ľudovíta XV. A tak nastupuje na trón Ľudovít XVI., spolu so svojou manželkou. A toľko k historickým faktom, ktoré sa odohrajú vo filme.
Mne osobne nedá opomenúť, hlavné veci filmu, ktoré mi uchlácholili ako filmovému divákovi dušu a tak som danému filmu mohol dať 5 hviezd.
-šaty robia človeka, urobia aj kráľovnú: naozaj si nespomeniem z hlavy na žiaden film, kde by som videl krajšie šaty z nejakého historického obdobia a nebol som jediný keďže Milena Canonero, získala za kostýmy Oscara
-hudba,základ tanca: nečakajte žiadnu rokokovú hudbu, Sofia použila známe pesničky a dala im iný nádych a tým pádom, moje oči pozerali a uši boli v siedmom nebi.
-herci: výber hercov, do historického filmu je veľmi podstatný, aby to pôsobilo ako celok dobre a v danom filme šla karta dobre a ja som sa mohol tešiť z mien ako Judy Davis ako hlavná contesa, či Rosy Byrne ako madame de Polignac.
-zábava, je to hlavné: A o to aj režisérke šlo. Ukázať, ako sa bavil historický teenager. A ja osobne si myslím, že sa to režisérke podarilo. Ukazuje nám hlavne večierky plné zábavy, tanca a hazardu a preto sa nie je možné nečudovať tomu, že Mariu označovali aj ako "Marie Deficite", ale na druhej strane, čo by ste robili vy, ak by váš manžel o vás nemal záujem a vy by ste skoro ráno vstávali, pretože ranná toaleta by zabrala skoro 2 hodiny?
*SPOILER*
Záver filmu ma úplne ohromil, nedočkáme, sa zoťatia hlavy Marie, ale vidíme, ako v koči opúšťa zámok a manžel sa jej pýta:
"Obdivuješ svoju lipovú alej?"
"Lúčim sa"
Kirsten Dunst dala na konci do výrazu svojej tváre tak veľa, že mi až bolo na zaplakanie, lebo ako divák viem, že skončí na gilotíne, tuší to však aj ona.