Sobota, nákupné centrum AB, Bardejov, ráno
Chlapec, ktorý má 8 rokov, 145 dní, 8 hodín, 30 minút a 25 sekúnd, stojí pred výkladom obchodu a zvedavými očami hľadá niečo, čo mu prinesie pohladenie na jeho duši. Keďže som malý, logicky očakávate, že stojím pred výkladom hračkárstva, poprípade akvaristiky a vzhliadam k malému škrečkovi. No nie.
Moje oči objavili smútočné parte. Áno, ako dieťa som na tom strašne fičal a fičím na tom doteraz, ale v Bratislave, je pre mňa ťažké objaviť niečo také a smútočné kroniky v novinách ma nebavia. Tešieval som sa na soboty, to sa konal víkendový nákup a my s mamou sme chodievali nakupovať do nákupného centra AB (tak sa to volá doteraz, hoci to už nie je AB).
Tam v obchode vo výklade bola veľká smútočná tabuľa, v ktorej sa niekedy objavili aj 3-4 naraz smútočné oznámenia a ja som fascinovane na to pozeral. Čoby len pozeral, ja som si to čítal, stále dokola, až dokiaľ mama nevyšla z obchodu a my sme sa nepohli nakupovať ďalej. V niektorých momentoch života, sa na tabuli objavil človek, ktorého som poznal. A boli momenty, keď som došiel pred obchod a nebolo tam nič. Žiadne parte. Bol som smutný a to ráno už nebolo také fajn. Poviete si. Preboha nevďačné dieťa teší sa na to, že niekto umrel a on si môže prečítať parte. Na svoju obhajobu môžem uviesť iba to: "Ak máte 8 rokov, premýšľate nad smrťou? ? ?" Učili Vás to na prvouke v škole? Mňa osobne nie a to je škoda. Pretože istý čas, som sa bál pozerať na parte, iba pre to, lebo som sa bál smrti a zomierania. Neskôr som to sám prekonal. A jedného dňa prišiel dosť nečakaný šok. Mal som 16 rokov a mne sa sníval sen. Videl som v ňom umrieť susedu z vedľajšieho vchodu a ja som jej smrť videl jej očami. Videl som ako v noci vstala úplne sama, prebudená v šoku. Dala si na seba župan vyšla zo spálne (majú modelovo taký istý byt ako my) do chodby z kľúčového vešiaku si vzala kľúče a potom potichu vyšla na vonkajšiu chodbu. Z druhého poschodia zišla až do pivnice. Potichu odomkla kľúčom dvere do pivníc, stále sa roztržito pozerala za seba. Vošla, stiahla si šnúrku z županu pretiahla ju cez rúrky ústredného kúrenia, nohami nastúpila na drevenú debničku od zeleniny. Pretiahla si slučku cez hlavu a hupla.
Sobota, nákupné centrum AB, Bardejov, ráno
O 8 rokov neskôr sa chlapec, ktorý má 16 rokov, 248 dní, 8 hodín, 32 minút a 44 sekúnd,pozerá do výkladu obchodu a vidí tam parte. Umrela suseda z vedľajšieho vchodu a on to videl v sne. Dovtedy o tom nevedel, ale keď mu to prerozprávali dozvedel sa, že sa obesila v pivnici. Myslí si, že to bol sen, alebo on má schopnosť vidieť ľudí, ktorí sa chystajú umrieť? Nevie. Bol to iba jeden jediný prípad, ktorý sa už "nikdy" nezopakoval. Parte mi spôsobujú vzrušenie v celom tele doteraz, je to také iskrenie (ktoré si neviem vysvetliť) čítať o smrti, je vzrušujúce, nie zaujímavé, pretože samotné parte nám o človeku nič nevypovie. Ale v niektorých momentoch dokáže odhaliť veľa ako v prípade, keď zomrel nejaký 51 ročný pán a o dva dni na to jeho manželka, ktorá umrela od žiaľu. Keď som videl jeho parte, a uvidel jeho láskavú tvár, bolo to ako by som uvidel svojho starého otca, na ktorého sa nepamätám. Stav, kedy si poviete. To mohol, byť super človek škoda ho v takom veku a potom si prečítate, že zomrela aj jeho manželka-- a ešte k tomu od žiaľu. Prečo som si to znova pripomenul? Cestou do obchodu som totiž uvidel parte, ktoré bolo venované psovi.