Ja a zviera
Nemám rád mačky, oveľa viacej mám rád psov. Mačky sú podľa mňa šibnuté a nudné a nikdy (ak sa mýlim je možné ma opraviť) som ich nevidel nič iné robiť ako len vylihovať všade tam kde ich nie je potreba, ale zasa niektorým mačkám nemôžem nepovedať nie, hlavne keď ide o ich krásu, ale tuto už končí moja chuť k mačkám. Oveľa viacej ma fascinovali psy.
Moji psy
Vlastnil som v živote dvoch psov. A už nikdy? viac nechcem vlastniť žiadnych. Nie preto, že by som už nechcel, ale preto, lebo strata bolí. A načo si znova ubližovať?
Môj prvý pes bol kokeršpaniel a volal sa Annie, ale doma sme jej vraveli Anča. Lebo si na to zvykla, od svojej predchádzajúcej majiteľky, ktorá odišla preč zo Slovenska a bála sa psa prepravovať zo sebou (už vtedy mala 10 rokov). Tak do nášho života vstúpila Anča.
Annie familiárne zvaná Anča, bola strašný agresor a s druhými psami sa bila hlava nehlava, preto chúďa musela nosiť košík a bola stále na obojku. Jediné miesto, kde sa mohla vybehať bola záhrada, ale aj tam si myslela, že vrecia s pieskom sú psy a trhala hlava nehlava.
Anča zomrela na niečo pečeňové. Už si presne nepamätám na čo.
Môj druhý pes mal tiež ľudské meno. A to Erik. Podľa papierov presnejšie "Erik z Hubického lesa".
Bola to nádherná maďarská vyžla. Nádherný psík, ktorého som nesmierne miloval. Bol vitálny. Vedel sa zo života radovať. Kde som bol ja tam bol on. Išlo sa niekam na návštevu, môj pes šiel so mnou. Nebýval osamote dlho (možno to bola chyba, ak by som niekam šiel). Ale na svojho psa, som bol veľmi naviazaný. Veľmi rýchlo som ho naučil všetky povely. A sám som bol prekvapený ako rýchlo sa naučil systému "doma necikaj". Pamätám sa na náš spoločne strávený Silvester. Kedy som sa bál aby nemal traumu z delobuchov, tak som s ním strávil posledný deň v roku na gauči. Pozerali sme koncert Madonny (nie nemáme Madonnu radi, ale verte mi nič lepšie vtedy v telke nešlo). Pamätám sa ako sa za každú cenu chcel dostať do takej škáry medzi skriňu a skriňu a stále mu to nedalo pokoja. A ako mal rešpekt pred rúrou, ani neviem prečo, lebo sa na nej nepopálil a práčku zbožňoval. Hlavne keď žmýkala si k nej šiel ľahnúť.
Jeho koniec je nevypovedaný...ukradli mi ho. Jediné čo ma teší, je že možno žije, možno nezomrel.
Zabi bobra, zachrániš strom! - alebo aj ja som proti týraniu zvierat
Pamätám si na jednu situáciu kedy na sídlisku, kde bývam, na Dolných honoch, boli na výbehu chlapec a jeho pes.
Chlapec povedal: "Sadni" a pes nesadol iba na neho kukal a kade tade chodil ale nepodstatné. Podstatou je, že keď asi po treťom povedaní príkazu "sadni" si pes nesadol. Chlapec ho doslovne bičoval koženým vodítkom až pes utekal a bál sa. Keď som to videl pribehol som k nemu a spýtal sa ho čo robíš. Odpoveďou samozrejme bolo: "Robím s ním výcvik" a na otázku prečo ho biješ bolo: "To je trest, za to že niečo nevykonal" Stačilo mi mal som chuť vziať vodítko a vybiť ho a spýtať sa ho či mu je to príjemné. No nestihol som. Prišiel otec daného chlapca a ešte som ja osobne bol vykarhaný čo sa starám do toho ako sa oni k nemu správajú. "Ja som za toho psa zaplatil, ja rozhodnem, aký výcvik absolvuje".
A nato som mu povedal: "Čiže rozhodnete aj o tom aký veľký trest ho má postihnúť, lebo Váš rozmaznaný syn ho trestá len tak?"
A to som asi nemal robiť, lebo mi chcel vylepiť. Ale stihol som sa uhnúť. A radšej som odišiel.
Na druhej strane ulice ma stretla šialená pani (to bola taká tetka, čo mala psov rada a mala aj kabelkového psíka a on mal na každý deň iné oblečenie. To boli oblečky ako na bábiku z Burdy) a tá mi povedala: "S nimi si nezačínajte, oni majú kontakty, toto je už ich tretí pes". Čo tým presne chcela naznačiť neviem. Nebudem sa tu hrať na nenormálnu citlivku, pes pri výcviku potrebuje trest a odmenu, no nie spôsobom akým to robilo to chlapča.
Pes. Tvor spoločenský.
Hej pes je tvor spoločenský. Tak prečo sú všade výkaly? Veľa ľudí chce mať psa, no málo ľudí je uvedomelých. Veď aj ja, ako človek, svoje vlastné výkaly umiestňujem do nádoby (fíha som použil ale pomenovanie) a keď mám psa, som za neho zodpovedný ja, predsa. Strašne ma hnevajú ľudia, ktorý po svojich psoch neupratujú výkaly, doslovne zúrim.
Príhoda sama za seba:
Pani venčí svojho psíka a ten sa nieže vykadil, ale doslovne, že tak vysral.
L: "No a teraz chcem vidieť, či to upracete."
Pani: "Vyzerám, že pracujem s hovienkami? Ja som účtovníčka."
L: "Mne je jedno akú profesiu vykonávate. Mne ide o to, že neviete po svojom psovi neviete upratať hovno!"
Pani: "Na to sú tu upratovači."
L: "Sa rozhliadnite naokolo. Ak by boli nejakí upratovači, tak tu nie je toľko výkalov."
Pani: "Nemudrujte. Je to môj pes a ja si môžem robiť čo chcem."
L: "Naozaj? Takže vy to hovno neupracete?"
Pani: "Nie."
V tú chvíľu som nerozmýšľal, proste som jednal, len tak bezhlavo. Ale ta pani ma nahnevala, už len konverzáciou, ktorú som s ňou viedol. Ako bola na odchode, tak som to hovno zodvihol a zakričal.
L: "Pani!"
Výkal, rozumej hovno jej vletelo rovno na hruď a tam sa mierne rozpleštilo.
L: "Váš pes, vaše hovno! A v pokoji si to aj zaúčtujte ako odpočítateľnú položku!"
Pani: "Zavolám na Vás políciu!"
Loooki: "Nie, vážne? A čo im poviete? Že váš pes sa vysral a vy ste to odmietli upratať?"
Pani v tú ranu stíchla a každý sme sa pobrali svojou cestou.
A nie nie je dobré si povedať, niekto iný neupratuje, prečo by som ja mal? To iba svedčí o inteligencii.
Pes ako módny doplnok
Pes do kabelky nepatrí a basta. Veď je to úplne proti prírode, aby sme psa nosili v taške. Mne osobne by sa nepáčilo, keby ma niekto ťahal v tesco igelitke. A to sa dostávame ku kategórii psov, ktorú absolútne neznášam. Yorkshire terier - to podľa mňa nie je pes. A to z dôvodu, že zväčša vidíme majiteľov, ktorý na neho kašlú a preto sú tieto psy väčšinou podráždené. Ale ruka nahor pre majiteľov, ktorý aj z tohto psa, urobia spoločenského tvora. Raz som videl majiteľa a jeho psa (yorkšira) a ten pes poslúchal povely a ja som pozeral ako pako, pretože som nikdy niečo také nevidel. A neboli iba typu sadni...
Dokelu aj s Vianocami, alebo pes v kontajnery
Štatistiky Slobody zvierat o nájdených šteniatkach v kontajneroch, vypovedia o skutočnej hodnote Vianoc.
Pes do budúcna
Ak by som sa do budúcna opäť rozhodol pre psa, tak to bude opäť nejaký stavač a to buď maďarská vyžla alebo Weimarský stavač.
No moje srdce aj tak piští po nemeckej doge. Nádherný pes. Ohromná stavba tela. Aristokratický výraz.
Ak však ide o akékoľvek zviera. Majte ho radi a starajte sa o neho a upratujte po ňom hovná, lebo sa môže jedného dňa stať, že po Vás jedno hodím!