Jeden z najhorších diktátorských režimov sveta stratil dlhoročného vodcu.
Bol to človek, ktorý trpel paranojou ako asi každý diktátor....Nejazdil iným dopravným prostriedkom ako vlakom. Bol to jeho súkromný vlak, ktorý bol špeciálne upravený......
Chodil ním po krajine a dával všetkým rozumy, no vôbec ho nezaujímalo, že jeho ľud o to v podstate nestojí.....Miesto toho aby riešil ich problémy, tak hladoval a žil a stále žije v neslobode.
Je veľká obava čo sa bude v danej oblasti diať teraz.
Nástupcom sa stal jeho najmladší ani nie 30.ročný syn Kim Čon-un, ktorý si chcel aby ho rešpektovali generáli, tak ostreloval juhokórejsky poloostrov.
Je to síce veľmi vzdelaný muž, no je nečitateľný a tým pádom nebezpečný.
A ako sa vie, tak v takýchto režimoch vládne de facto vojsko......
Na záver dodajme, že okrem neustáleho masírovanie daného obyvateľstva o tom aký je ich vodca poloboh a miesto toho aby im v kuse vtĺkali do hláv nejaké kaleráby, by mohol medzi danými znepriatelenými krajinami nastať obdobie mieru a tým pádom aj prosperity a kľudu.