Povaha:Introvert Extrovert
Pořádek:Nepořádný Pořádný
Dochvilnost:Nedochvilný Dochvilný
Technický typ:Vůbec Hodně
Pohled na svět:Pesimista Optimista
Požitky:Idealista Materialista
Naucila som sa zniest bolest, skryt smutok a smiat sa so slzami v ociach...A to všetko len preto, aby som urobila ľudi, ktorych mám rad.Stastnimi. Ak ti jedneho dna bude do placu, zavolaj mi! Neslubujem, že ta rozosmejem, ale budem moct plakat s tebou.... Ak jedneho dna budes mat strasnu chut utiect, neboj sa mi zavolat! Nebudem ta prehovarat aby si ostal/a, ale môzeme bezat spolu. Ak jedneho dna nebudes chciet nikoho pocuvat, zavolaj mi a sľubujem, že budem uplne ticho.... Ale..... ked jedneho dna zavolas a nikto ti neodpovie, prid rychlo ku mne...... Mozno ja potrebujem pomoc!! :o) V ZIVOTE BY SOM CHCELA VYSKUSAT ZOMRIET... ALE IBA KVOLI TOMU, ABY SOM VEDELA KOLKO LUDI BY KVOLI MNE PLAKALO PRETOZE MA STRATILI, KOLKYM BY SOM CHYBALA, A KOLKI BY SI POVEDALI: "TERAZ MOHLA BYT PRI MNE"... POTOM BY SOM SA ZNOVU VRATILA A UZ BY SOM VEDELA, PRE KTORYCH SA MI NAOZAJ OPLATI ZIT, A POZNALA BY SOM KAZDEHO PRAVU TVAR...
V živote stači len chvílka, aby sme si niekoho obľubili, no mnohokrát nestačí celý život, aby sme nan zabudli! Nikdy nikomu never a nebudeš sklamaný... Umenie žiť nie je hrať s dobrými kartami, ale vedieť so zlými kartami zahrať dobrú hru. Najkrajšie víťazstvo je odpustiť tomu, kto ti ublížil, ostať priateľom tomu, kto priateľstvo zradil a zachovať vernosť tomu, kto ju porušil. Nauč sa žiť napriek sklamaniam a vždy dokaž tomu, čo ta sklamal, že je na tom horšie ako ty, lebo svet patri sklamaným a nie tým, čo sklamali. Neplač, ten kvôli komu plačeš si nezaslúži tvoje slzy, pretože ten kto si ich zaslúži by ta nikdy nerozplakal. Nikdy sa nemrač, aj keď si smutný, pretože nikdy nevieš kto sa môže zamilovať do tvojho úsmevu! Usmievaj sa na toho kto ti najviac ublížil, nech necíti ako ťa to veľmi bolí!! Skutočným umením života je úsmev vo chvíli, keď ti je do plaču. Nie je hrdina ten, kto zvíťazil, ale ten kto miloval a odpustil....tak Tooto je zivot..tazky zivot..ale niekedy je naozaj krasny...
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil chorý. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal, videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho veku. Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nedíval sa po ničom inom, iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „ Môžem Vám nejako pomôcť?“ Behom toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: „ Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD, aké mal po ruke. „Chceš to zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal, že áno. A ona mu ho išla zabaliť. Keď mu ho podala, rozlúčili sa a on odišiel. Od toho dňa navštevoval tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu vždy jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do šuflíka. Príliš sa hanbil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil a on sa chytil za srdce a... ..vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy, dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchlo jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von. Cŕŕŕn!!! Matka zobrala slúchadlo : „Áno?“ , bola to ona, pýtala sa na neho, matka začala úplne zničená plakať a povedala“ „ Ty to nevieš?“ Včera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa ozýval v slúchadle. Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísané: „Ahoj!!! Si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada... . " S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho vypadol papierik, a aj na všetkých ostatných stálo to isté.............. Preto sa v zivote drzim toho ze v laske netreba stracat cas.... Najvacsim umenim je odpustit tomu, kto nam neodpustil...nesklamat toho kto sklamal...A velmi lubit toho kto nas prestal. ....Ži a správaj sa tak, aby každý plakal ked budeš tento svet opúšťať!