Jackyboy (31/190/75)

– Ostatní země
Nejsi přihlášený Hodnotit uživatele můžeš jen pokud budeš přihlášený

Orientace
Nechci uvést

Partnera
Nemám

Hledám
Pokec
Věk od: 18
Věk do: 25

Profil založen
30.09.2011

Počet návštěv
50124

Naposledy přihlášen
05.10.2015

Náhoda kurva je to však vieš, aj karma je kurva, aj to snáď vieš, jak ty už milión poznám tiež...
Základní:
Vzdělání/studuji: Nechci uvést
Práce: Nechci uvést

Postava: Svalnatá
Oči: Modré
Vlasy: Krátké
Barva vlasů: Špinavý blond
Znamení: Kozoroh
Etnikum: Běloch

Tetování: Nechci uvést
Piercing: Nechci uvést

Alkohol: Příležitostně
Kouření: Hodně
Drogy: Měkké drogy
Osobní:
Povaha:Introvert Extrovert
Pořádek:Nepořádný Pořádný
Dochvilnost:Nedochvilný Dochvilný
Zženštilý:Vůbec Hodně
Technický typ:Vůbec Hodně
Pohled na svět:Pesimista Optimista
Požitky:Idealista Materialista
Noční život:Domácí typ Párty typ
Zájmy
Auta, Hudba, Počítače, Sport
Sport
Běh, Bojová umění, Cyklistika, Fitness, Fotbal, Hokej, Plavání, Snowboarding, Vodáctví, Volejbal
Muzika
D&B, Dance, HipHop, House, Metal, Oldies, Pop, R&B, Rock, Techno
Cestování
Hiking, Hory, Kempování, Lyžování
O sobě:
Doteraz som si myslel, že to je len moja chyba,
že som jebnutý, že mi zdravý rozum chýba.
Stratený prípad, už si na to zvykám.
Chlapec posere všetko to, čo do rúk chytá.
Časovaná bomba tik-tik-tiká,
kráčam po ceste, ktorá nevedie nikam,
sa pýtam, prečo všetko vidím inak,
všetko cítim inak, všetko je to moja vina.
Ľudia mi hovoria, že nejsom na porádku,
lebo vyhľadávam samotu, tú moju kamarátku
a utekám pred svetom, beh zrýchľujem vekom.
Že vraj lekár pomôže mi predpísaným liekom.
Každý mi chce radiť a diktovať, čo mám robiť
a už som si neni istý, či na svojich nohách chodím.
Každý odo mňa niečo chce a chce stále viac,
ale nikto sa ma neopýtal, čo chcem ja.
Komu som nepomohol keď poprosil?
Koľko problémov som za vás odnosil?
A koľko peňazí som rozdal?
Aj tak som ja ten kár, čo to posral.
Doteraz som myslel,
že to všetko medzi nami je fakt čisté,
ale nejsom to ja, čo to posral.
Tak sa nečuduj, že som ťa od seba poslal preč.
Doteraz som si myslel, že som fakt na smiech,
keď v jednom kuse udupávam svoje šťastie.
Netušíš, koľkokrát som chcel vziať naspäť,
slová, skutky, pohľad na svet.
Dnes viem, že to chyba nebola,
a že nejsom jebo ja, tak mi kurva nevolaj,
lebo to že nezdravíme sa asi príčinu má,
aj keď stále myslíte si, že ja tú chybu mám.
Jebať na reči o rodine, jebať na vás všetkých,
všetko sa vráti vám, nedá sa ujsť pred tým.
Áno, som bezcitný, chladný, jak stena.
Áno, som akého urobili ste ma.
Nechcem ten váš svet, tak poserte si ho.
Ľúbte sa, ja som ten prostredník zdvihol.
Som mimo? Áno som, musíte si zvyknúť,
bo som asi jediný čo vidí realitu.
Komu som nepomohol keď poprosil?
Koľko problémov som za vás odnosil?
A koľko peňazí som rozdal?
Aj tak som ja ten kár, čo to posral.
Doteraz som myslel,
že to všetko medzi nami je fakt čisté,
ale nejsom to ja, čo to posral.
Tak sa nečuduj, že som ťa od seba poslal preč.
Nie som zlý preto, že sa nechcem prisposobiť,
pretože nerobím to, čo chceš, aby som robil,
že mám vlastnú planétu, po nej sám chodím.
Prepáč, že som neni výsledok doby.
Neviem sa usmievať na falošné tváre,
na čo sa tu hráme, keď sa v zuboch máme?
Ruku na srdce, kto z vás svätých neklame?
Nech ten, ktorý má čistý štít teraz vstane.
Sedíte a ďalej svoje vyjebané tváre meníte
a pohľadu do zrkadla stále veríte,
aj keď srdce, ktoré bije vám je prehnité.
Tak ma nemeňte, kým seba nezmeníte.
Dali ste mi dôvod byť taký, aký som k vám
a ja nejsom vy, preto rád dnes som sám.
Viem, že som divný a iný,
ale radšej pôjdem sám proti všetkým,
ako s nimi.
--------------------------------------------------------------------------------
Asi som jebnutý a obmedzený človek,
ale nemôžem to nechať tak musím napísať spoveď.
O tom, jak sú ľudia v poslednom čase úplne mimo,
úplne zdegenerovaný okolitým vplyvom.
Ľudia za ktorých by si dal kedysy kár do ohňa,
ťa teraz nechajú vypiť pohár jedu až do dna.
Ešte sa pri tom milo usmievajú do očí, (kokoti!)
buzerant zaslúžiš si boxerom po obočí!
Už sa vieš ozvať len vtedy keď potrebuješ tupý
kokot pochop ja nie som ten ktorý si ťa musí kúpiť.
Nedostaneš nič keď nedáš nič, a tak to funguje
--------------------------------------------------------------------------------
Prečo by som mal byť taký, akého ma chcete mať,
prečo by som vás mal vážne brať, keď nechcem počúvať,
povedz prečo máš záujem, keď sa ťa to netýka,
prečo máš odpovede, keď som sa na nič nepýtal.
Neni ti to trápne, že sa stále staráš,
stále vyklopkávaš a ja stále neotváram,
daj si odchod hneď, ja som o krok vpred,
nestojím o tvoj svet, tak daj pokoj mne,
zbal sa a do piče pal bez zbytočných slov,
nedýchaš za mňa, ja za teba, to je moja show,
máš svoju knihu pravidiel, tak pojeb sa s ňou,
chcem žiť tak ako ja chcem život spraviť si hrou.
Fakt ma mrzí, že musíš kukať jak rastiem,
a ešte vác, že si v živote nemal také šťastie,
zaraď sa do stáda, kam patríš, menej cenné dieťa,
a tých čo majú svoje sny, nechaj v kľude lietať.
Kto to určil, že jak život svoj žiť máš?
Kto to povedal, že sú nejaké pravidlá?
Kto to povedal, že nám môže meniť plán?
A vôbec kto to povedal, že môže byť náš pán?
Kto to povedal? Kto to povedal?
Kto to povedal? Kto to povedal?
Kto to povedal, že musíš žrať to dané,
keď mne najvácej chutí práve žrádlo zakázané.
Poznáš to určite aj ty, druhý sa stará,
do toho jak žiť ti rozpráva,
zrazu je učiteľ svätý farár,
a káže jak budúcnosť si postavať,
on vie najlepšie, čo je pre teba dobré, a to čo ti neni treba,
žere to mäso a káže ti chleba,
a nedopraje ti ten kúsok z neba,
j*be do toho, do čoho nič,
nemá to právo, ale bere bič,
postavil klietku, do nej ťa zamkol,
a ty chceš lietať, nebyť pod zámkom,
máš svoje predstavy o tom, jak žiť,
tak výjdi z tej tmy a svetlo zažni,
začni sa usmievať, nebuď vážny,
kto povedal, že musíš byť jak každý?
Všetci sú mimo, len ty si tam,
svojho sveta len ty si pán,
a svoj prameň života si vypi sám,
starneme rýchlo a on vysychá,
preto jeb na reči, jeb na ľudí,
j*b na to, čo si myslia druhí,
choď si svoje a nemaj stavy,
z toho či život tvoj niekto strávi.
Nauč sa neskákať, jak druhý píska,
nemôže stratiť, môžeš iba získať,
a na tie vyčítavé pohľady sa môžeš vysrať,
kto povedal, že nemôžeš lietať, keď nechceš pristáť.
--------------------------------------------------------------------------------
Často mi vyrazíš dych,
na nádych nemám priestor,
zo všetkých vecí tých zlých
v pľúcach už vôbec nemám miesto,
v hrdle sucho a zo slín piesok.
Často nám vyrazí dych konaním niekto,
zhodí nás do jamy a sny ohradí klietkou,
vezme nám chuť na život a z plachiet vietor,
potrebuješ len nádych, aby si vzlietol.
Roztiahni krídla a leť leť,
pozeraj sa k oblakom tam dole späť ne,
sloboda a šťastie lietajú vo vetre,
tak dúfaj nech tvoja myseľ vzlietne.
Je to ťažké urobiť zas prvý krok,
hlavne keď ti to predtým neišlo,
je moc dôležité či furt veríš v to,
ak hej, neni dôvod, aby ti to nevyšlo…
--------------------------------------------------------------------------------
Ľudia boja sa vystúpiť z radu, boja sa byť iní,
boja sa mať vlastné názory, boja sa stáť si za nimi,
boja sa prijať život taký aký ešte nebol,
niekedy mám pocit, že sa boja aj sami pred sebou,
boja sa kráčať po tme a ochotne nosiť ostne ostré,
na hlave, vystavený na posmech, aj keď vo svoj prospech,
časom ukáže sa, že tá cesta peklom, bola cesta do raja,
ktorá sa prisnila vo sne.
Nie som všemohúci ani Boh, taktiež mám strach,
skrat, ktorý sa tisíckrát zásobuje v ozvenách,
nebojím sa smrti, ne, paniku mám z choroby, staroby,
viem, že by ma zabila bezmocnosť chudoby,
ale prijímam ďalšie výzvy, a tvrdší som každou ranou,
na pleciach mám tony a nepripúšťam si, že by som padol,
je to vo mne, v nikom inom, osud nemám vo hviezdach,
keď chcem, aby si ma pamätali, nemôžem mať strach!
Je to tak veľké veci dokáže ten čo sa nebojí,
ktorý verí, že každý jeden pád nás časom prebolí,
a strach nesmie zatieniť to malé svetlo v tuneli,
sny sa nikdy nenaplnia tomu kto je nesmelý.
--------------------------------------------------------------------------------
Ľudia vždycky pičovali a vždy pičovať budú,
nikdy nechápal som dôvod, prečo špinia si hubu,
možno hladkajú si ego, možno zabíjajú nudu,
iný nebudem, aj keby ste na mne skúšali voodoo.
Nikto z nás neni bez viny,
nech dá ruku hore, kto je nevinný,
nesúďte druhých, keď ste zhrešili,
hejteri zlatí kokot môj zedli mi.
Kto druhému jamu kope, narobí sa ako kokot,
preto nekopem, nemôžem od roboty kone kapú,
že mám svätú pravdu bratu,
povedz sám a nerob sa tu.
Poznáš to intrigy, debaty, klebety,
o tebe, bez teba rozprávky pre deti,
liečenie komplexov, historky, preteky,
o tom, kto dokáže viacej, že jebe ti.
Uznávam, jebe mi, jebe mi fajne,
iný už nebudem, liečenie márne,
jebe to tebe a jebe to aj mne,
všeckým čo jebe nám ruky hore dajme.
Kto do teba kameňom, tak ty sa naňho usmej,
päste sú zbytočné, poprosím úsmev,
na hneve usteľ si úsmevom zgustne,
život je dar, tak nač chovať sa hnusne.
--------------------------------------------------------------------------------
Pamätáš na ten deň,
Ty, ja a náš malý sen,
Že zostárneme spolu,
A vysmejeme smolu,
Snaď budeme šťastní,
až pokým jeden z nás dvoch nezaspí,
Zázrak, že sme sa takto našli,
Malo to byť nimimálne navždy
Mal to byť príbeh o nás dvoch,
Dve knihy, spoločný názov,
V polke rozprávky zmenila si dej,
Zabila si ma a poslala k inej.
--------------------------------------------------------------------------------
Poznám tie dni, keď sa ti nedarí,
život ťa nebaví, šťastie ti ukradli.
A ty bez peňazí stojíš pri pokladni,
chceš si ho kúpiť, ale na predaj neni.
Mať tak zas dôvod smiať sa, pri niekom zaspať
a veriť zas, že láska neni zradca
je to dávno, ale bolí to stále.
Ostali spomienky ale poviem ti,
ty sa trápiš a ona spí bohvie s kým.
Tvoja láska, či jak jej to vravíš,
a najlepšie spravíš, keď sa jej zbavíš.
Tie myšlienky o Vás dvoch vyžen už z hlavy.
Ty máš na viac, tak postav sa zo dna.
Pre teba neni vhodná, neni ťa hodná.
A preto ju od teba vietor odvial.
Jedného dňa, stratí sa tma a výjde slnko
a ty pochopíš, že ti celý čas pre inú srdce tĺklo.
Aj keď život nedáva, skôr bere ti,
pre jednu lásku slnko nesvieti.
Nesmieš zúfať, musíš dúfať.
Zapamätaj si, že bez pekla neni raj.
Aj keď ťa majú za hlupáka,
ty musíš veriť a stále kráčať.
A jedného dňa sa budeš smiať,
bez bitky vojnu nikto nevyhral.
Viem akú príchuť má čierny deň,
ako bolí keď sen sa ti rozplynie.
Viem aký pocit je keď nepríde,
to čo malo prísť si ťa nevšimne.
Zprávy:
   Před odesláním zprávy je třeba se přihlásit nebo zaregistrovat.
Návštěvní kniha:
   …uživatel má vypnuté zobrazování guestbooku