Som zodpovedný za to, čo hovorím. Nie som zodpovedný za to, čo si pochopil..
____________________________________________
zle to dopadne s komunikáciou bez komunikácie, keď jeden si myslí, že ten druhý si myslí, že ten jeden vie čo si myslí ten druhý, ak si myslí, že ten druhy vie, čo si myslí ten jeden...:)
_________________________________________
Tvoje vnímanie reality je zrkadlom tvojho myslenia,
tvoje myslenie je zrkadlom tvojej osobnej zrelosti,
tvoja zrelosť je zrkadlom tvojich osobných emócií,
tvoje emócie sú zrkadlom tvojich vzťahov.
________________________________
iBoys je ako realitka: Čo najlepšia fotka, čím skôr obhliadka – potom ďakujem, idem pozrieť iné.
_____________________________________________
Darmo si pekny a vypracovany ale ak mas hlavu prazdnu furt si len kokot
_____________________________________________
Esej pre mladých a neskúsených:
_________________________________________________
Časy, keď som si honil banana v spermobanke a bolo mi 18 rokov. Nie je to vek, je to hranica. Hranica pri ktorej sa z dieťaťa stáva, aspoň po tej formálnej stránke, dospelý človek. Ja som si túto skutočnosť dobre uvedomoval a vedel som, že dosiahnutím tohto veku sa značne rozšíria moje možnosti. Tak sa i stalo. Mohol som si legálne kupovať alkohol, mohol som jazdiť na aute a mohol som ešte niekoľko iných vecí, ktoré som predtým nemohol. A práve o jednej takejto činnosti, ktorú som pre nezletilosť nemohol vykonávať, vám v nasledujúcich riadkoch niečo napíšem.
Stalo sa to asi dva týždne po mojich 18. narodeninách. Stretol som istého spolužiaka zo základnej školy a ten mi dal tip, ako si rýchlo a pohodlne zarobiť slušné peniaze. V tom čase sa každá koruna hodila, nakoľko alkohol a ľahké drogy sú pomerne drahá vec a tak som sa o túto „prácu" začal hlbšie zaujímať. Jednalo sa o spermobanku. Ako mnohí z vás, aj ja som si myslel, že do spermobanky predsa môže ísť len vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý musí prejsť rôznymi testami a musí spĺňať najrôznejšie kritéria. Nebolo to však tak. Pre mňa ako veľmi hanblivého človeka bolo najväčším problémom prvýkrát vstúpiť do ambulancie centra asistovanej reprodukcie v Ružinove. Pamätám si, ako som tam ešte s dvoma kamarátmi stál pred vchodom asi pol hodinu a dohadovali sme sa, kto bude hovoriť. Zaklopal kamarát, no prvý kontakt so sestričkou som mal ja.
„Dobrý deň, viete my sme sa dozvedeli, že sa tu dajú darovať spermie, no a..."
„Jasné chalani, len neviem prečo ste tak dlho čakali pred vchodom. Pomaly som sa chystala zavolať políciu"
Každý z nás sa na tom vtipe dobre zasmial, iba sestrička bola ticho. Následne sme si všetci traja museli natiahnuť návlečky na topánky aby sme im tam nezajebali to ich sterilné prostredie a pohodlne sme sa usadili do čakárne. Dokonca sme dostali aj kávu. Zatiaľ sa teda brigáda vyvíjala nad moje očakávania. Avšak keď som sa dostal na rad v darovaní semena moje pocity sa radikálne zmenili. Celý nervózny a s dózou na semeno, ktorú som vyfasoval od sestričky, som nesmelo vošiel do kabínky. Bolo tam príjemné prostredie a pripomínalo takú luxusnejšiu väzenskú celu. Nachádzalo sa tam kožené dvoj kreslo, oproti nemu malá telka s dvdčkom, nočný stolík s porno časákmi a kazetami, umývadlo a za múrikom bol hajzel. Jedna vec tam však nepatrila. Bolo to gynekologické kreslo, ktoré tam asi dočasne uskladnili. Ani neviem prečo som si ja debil nesadol do toho koženého kresla, ale musel som si vybrať to gynekologické. Asi som bol príliš nervózny tak som zazmätkoval.
Stiahol som si nohavice, vyhrnul tričko k ceckom a vyštveral som sa na to odpudzujúce gynekologické kreslo. Vyložil som si nohy na opierky ktoré boli na to určené, otvoril časák a začal v ňom listovať. S hrôzou som si uvedomil, že niektoré stránky sú mierne zošuverené a zlepené. Hneď som vedel, že steny tejto miestnosti videli už všeličo. Ale to čo mali vidieť v nasledujúcich minútach tam asi ešte nebolo. Nalistoval som stránku ktorá bola ako tak čistá a začal som robiť to, kvôli čomu som sem prišiel. Honil som si banan a pomaly som si začal zvykať aj na kreslo. Stránky polepené cudzím semenom mi pomaly tiež prestávali vadiť a ja som sa začal cítiť ako doma pred počítačom, prípadne v kúpeľni.
Zabudol som však na jednu dôležitú vec. Zamknúť dvere. V prvom momente som si ani neuvedomil, keď do miestnosti vtrhla nejaká iná sestrička. Mal som prižmúrené oči predstavujúc si nejaké porno scény a v ruke som leštil bakulu. „hop pardón" povedala. Strhol som sa že som skoro jebol z toho kresla. Asi zlomok sekundy na mňa pozerala. Na ňu som zase pozeral ja, môj jednooký had, ktorý mal v tej chvíli nevídané rozmery a môj večne chlpatý čokoventil. Pribuchla dvere a ja som asi minútu pozeral na tie dvere ktoré boli presne oproti kreslu a vzdialené maximálne 1,5 metra. Rozmýšľal som ako mi videla vtaka aj riť v plnej kráse a hanbil som sa ako ešte nikdy.
Celý červený a s polo postaveným vtákom som zoskočil z kresla a šiel zamknúť dvere. Vyskočil som opäť hore na kreslo a začal som mastiť od začiatku. Po predošlom incidente to bolo veľmi ťažké, ale asi po 5 minútach intenzívneho honenia sa mi podarilo dosiahnuť vrchol. Cítil som, ako sa mi semeno tlačí z penisu a ja som nastavil dózu do trajektórie po ktorej bude semeno letieť. Vtedy som si so zdesením uvedomil, že je zavretá. Do výstreku ostávala jedna, maximálne dve sekundy a ja som musel urýchlene odšróbovať uzáver. Tá skurvená dózička mala tých závitov viac ako kýbel šróbov a mne trvalo o niečo viac ako dve sekundy kým som ju otvoril. To už prvé dávky semena spočívali na zemi a koženej sedačke.
Nakoniec sa mi však podarilo dózu otvoriť a priložiť ju ku peru. Pán boh zaplať, že sa mi ešte hodnú masu ejakulátu podarilo zachytiť tam kam som chcel. Nádobku s gecom som starostlivo zašróboval a položil na okienko pri dverách, kde sa malo semeno odovzdať.
Ešte stále som mal holý vták, keď sa zrazu otvorilo to okienko kde som položil spermie. z neho na mňa kukala nejaká ďalšia sestrička. Vôbec ju nezarazilo, že mám stále holú cicinu a spýtala sa ma, či si to môže vziať. Odpovedal som že môže a slušne som ju poprosil aby zatvorila to okienko, pretože sa chcem obliecť. Schmatla semeno a bez slova to okienko zabuchla. moje líca opäť začali sčervenievať, ale nie tak ako chvíľu predtým. Asi som si začal zvykať. Ešte pár takýchto zážitkov a môžem začať robiť striptéra.
Potupený a s prázdnymi vajcami som vytlačil poslednú, povestnú kvapku semena, utrel ju do hajzlového papiera a spláchol. Obliekol som sa a vyšiel som z miestnosti. Prešiel som dlhou chodbou až k recepcii a tam stáli dve sestričky. Jedna ktorá nás pustila dovnútra a druhá, ktorá vtrhla do kabínky a videla mi fas. Bolo im nejak veselo ale keď ma zbadali hneď im zamrzli úsmevy.
Bolo mi jasné, že jej to tá piča všetko povedala. Oni tiež vedeli že viem čo oni vedia. Chceli to teda zahrať do autu a tak sa mi tá, čo ma prekvapila, ospravedlnila. Povedal som že je to v poriadku a že určite tam už majú podobné zážitky. Tá piča mi to vôbec neuľahčila, keď povedala, že nemajú. Nútene som sa zasmial a opäť som bol červený jak orangutanova riť. Otočil som sa a išiel som si sadnúť do čakárne k ostatným dvom kamarátom. „Tak čo jako?" pýtali sa ma. „V pohode" povedal som s umelým úsmevom.
Asi 20 minút sme tam čakali. Odrazu sa objavila sestrička s nejakými papiermi. „Ktorý je Michal" opýtala sa prísne. Myslel som si, že je to v piči. Že mi našli v semene nejakú neznámu chorobu alebo že mi budú musieť odrezať gule aj s kokotom. Mýlil som sa. Ja jediný som spĺňal kritéria darcu a ja jediný som dostal aj odmenu 1000 korún slovenských. V ten istý deň som ich aj preslopal, ale to je už iný príbeh. Sestrička mi nezabudla pripomenúť, že nabudúce, keď mi semeno uletí vedľa, tak ho mam po sebe aj utrieť a následne mi odovzdala mi spomínanú čiastku.
V to ráno mi videlo kokot viac žien ako ako za celý môj dovtedajší život. Stálo to však za to. Od vtedy som navštívil danú spermobanku ešte päťkrát. Samozrejme že som bol aj v ostatných spermobankách v Bratislave ale tam som už nebol taký úspešný. V každom prípade, teraz behá v Rakúsku a Nemecku niekoľko hajzlov ktorým som otec. Vôbec mi to nevadí a som, okrem iného, rád, že som mohol pomôcť párom ktoré nemôžu mať deti (to len pre tých čo by to náhodou odsudzovali).